Pripravujete sa na rande? Predstavujete si, o čom sa budete baviť? Predstavujete si, ako pozvať sexy kosť pri bare na drink? Čím ju očariť?

Ako byť vtipný? Beží vám v hlave film o tom, ako to celé dopadne? Môžeme sa reálne pripraviť na stretnutia s druhými? Alebo je to celé len hra, ilúzia našej mysle!

Ruku na srdce.

Dopadlo niekedy rande presne tak, ako ste si to pred ním predstavovali?

Máte pred tým, než niekoho oslovíte, plnú hlavu myšlienok typu: „Ja neviem, čo mám povedať… ja neviem, ako začať!“

Vyzneli vždy hlášky, ktoré ste si pripravovali, skutočne vtipne, aj keď ste ich povedali?

Všimnite si to. Jedna vec je to, čo nám beží hlavou a druhá vec je to, čo sa v skutočnosti deje.

Čo s tým, ak chceme, aby rande alebo pozvanie na kávu dopadlo dobre?

Poďme pekne postupne…

 

Chat verzus krutá realita

Asi každý sa stretol so situáciou, kedy ste komunikovali s potenciálnou obeťou (partner, partnerka) cez chat, zoznamku.

Začali ste si písať, vymenili ste si fotky, možno boli nejaké sympatie a následne písanie pokračovalo, až do (ne)skorých hodín.

Písali ste si všetko. O tom, čo máte/nemáte radi. O minulých vzťahoch. O hudbe, filmoch. O hodnotách, živote atď.

Písanie vás bavilo a všetko bolo super.

Až kým neprišlo prvé rande…

Klient: „Ja to nechápem. Keď sme si písali, všetko bolo perfektné. Keď sme sa ale stretli, bolo to celé divné.“

Ja: „Prečo divné?“  

Klient: „Neviem, v skutočnosti bola iná, ako pri písaní.“

Ja: „A pred tým si ju poznal?“

Klient: „Jasné, že nie.“

Ja: „Tak od čoho bola teda iná? S čím to porovnávaš?“

Klient: „Nebolo to proste ono…“

Klient: „Zostal som z toho prekvapený, možno až sklamaný.“

Ja: „Z čoho prekvapený, sklamaný?“

Klient: „No, že v skutočnosti sa chovala inak, ako pri písaní. Čakal som niečo iné.“

Ja: „Aha… a to je presne o tom. Čakal si…“

Je fajn si všimnúť, že už len pri niečom tak nevinne vyzerajúcom ako je CHAT, si dokážeme začať idealizovať a vytvárať predstavy o druhých.

 

Vidíme a počujeme iba to, čo chceme

Na základe toho, čo vidíme, čítame o tých druhých, si ich zasadzujeme do svojich príbehov, obrazu o tom, ako by naša partnerka mala vyzerať.

Skladáme si o druhej strane obraz podľa toho, čo nám sedí, vytvárame predpoklady, vysekávame to, čo chceme vysekať a interpretujeme si určité signály po svojom.

Inými slovami a jednoducho povedané: Vidíme to, čo chceme vidieť a počujeme to, čo chceme počuť.

A kde sa to deje?

Jedine v našej hlave.

Tá druhá strana nemá ani len bledomodrý šajn o tom, aký kolotoč sa nám v hlave, na druhej strane monitora, roztáča.

Ak sa k tomu ešte pridá vzrušenie, motýliky v brušku, nejaká tá chémia, ktorá sa začne produkovať v našom mozgu, celá konverzácia sa tým len a len okorení.

Myšlienkový kolotoč sa roztočí ešte viac.

Na rande sa potom nestretávame s tou potenciálnou partnerkou. Dochádza tam k stretnutiu našich predstáv a očakávaní s potenciálnou partnerkou.

A to je zásadný rozdiel.

 

Všetko je to len v našej hlave

Čím viac sú naše predstavy prepracované, čím viac sú detailnejšie, tým väčší rozdiel potom v skutočnosti vzniká.

Naša myseľ nemá problém vymyslieť čokoľvek a taktiež nemá problém s tým, aby sme to prežili, precítili ako „realitu.“

Predstavujeme si, ako sa budeme baviť, aké vtipy povieme, ako dôjde k prvému bozku, vymýšľame detaily o tom, ako to celé bude prebiehať.

No a deje sa to len v našich myšlienkach.

Nikde inde. V tom je celá záhada.

A to, že sme sklamaní?

To je celkom jasné. Je to úplne normálne. Nie prirodzené, ale normálne.

Čím je rozdiel medzi našimi predstavami a skutočnosťou väčší, tým väčšie prekvapenia, sklamania či nedorozumenia vznikajú.

 

Tá čúza to pozvanie neprijala!

S balením a pozvaním na rande je to presne o tom istom.

Čím máme plnšiu hlavu myšlienok a predstáv o tom, čo povieme, ako začneme, aké gesto použijeme, aký vtip vytiahneme z klobúka, tým viac môžeme zostať zarazení z toho, kam sa celá debata v realite uberá.

Klient: „Takže nemám mať očakávania?“

Ja: „Pokojne si ich maj, ak vidíš to, že sú to len tvoje očakávania a vnímaš ich s odstupom.“

Klient: „Ale tak je dobré mať pozitívne očakávania nie? Pozitívne sa naladiť?“

Ja: „Ak by si sa nemal pozerať na obsah našich očakávaní, aký je rozdiel medzi negatívnymi a pozitívnymi očakávaniami? Čo majú spoločné?“

Klient: „No to, že obe sú očakávania.“

Ja: „A to je celé. Môžeš mať negatívne, pozitívne, je to jedno. Nezáleží na tom. Skutočnosť ako takú neovplyvnia. Na obsahu nezáleží.“

Klient: „No, ale ak budem mať negatívne myšlienky, tak si to predsa pritiahnem.“

Ja: „Chceš mi tvrdiť, že všetky tvoje myšlienky priťahujú reálne skúsenosti do tvojho života? Že všetko sa deje presne tak, ako to, čo si myslíš?“

Klient: „No nie, ale je väčšia šanca, že sa to tak stane.“

S prichádzajúcim trendom pozitívneho myslenia, osobného rozvoja a priťahovania si chcených vecí do života, prišla aj snaha MYSLIEŤ SPRÁVNE, ktorá je v skutočnosti poháňaná strachom.  

 

Z čoho máme STRACH?

Nazvime to akokoľvek – myslieť správne/byť správne naladený/mať pozitívny postoj/mať pozitívne očakávania/čakať len to najlepšie/pôsobiť sebavedomo a iné.

No všimnime si, že za tým všetkým sa skrýva jediné…

Strach z toho, že spravíme chybu. Strach z toho, že to nevyjde. Strach z toho, že sa to nepodarí. Strach z toho, že povie nie, že nás odmietne.  

Toto je pozitívne naladenie?

Tak veľmi chceme, aby to dopadlo dobre, aby sa to pozvanie podarilo, aby povedala druhá strana áno, keď ju pozveme na kávu, že začneme na seba sami tlačiť. Snažíme sa, aby to dopadlo tak, ako chceme.

Čoho sa vlastne bojíme?

Nechceme byť sami?

Okay…

Tak ja vám to teda prezradím.

Bojíme sa cítiť zle.  

Bojíme sa, že to nedopadne tak, ako sme čakali. My to naozaj nevidíme, ale za touto našou obrovskou snahou ovládať a mať pod kontrolou tieto situácie sa skrýva naše EGO.

Strach.

 

Skúste ísť na to opačne!

Mám pre vás domácu úlohu.  😉  Nemusíte tomu veriť, nemusíte sa na to pripravovať, pretože to aj tak nemá cenu.

Skúste ísť na rande (s nejakou sexy kočkou) bez všetkého myšlienkového tlaku…

Myšlienky nám hlavou bežia stále. Je ale užitočné si všimnúť, že sme to my, kto im priraďujeme váhu a dôležitosť.

Klientka: „Čím viac nad tým všetkým uvažujem, prichádzam na to, že vždy, keď som šla s kamoškami von s tým, že ideme loviť chlapov, nikdy sme nikoho zaujímavého nestretli.“

Ja: „Čím to asi bude?“

Klientka: „Sama neviem… zrejme tým, že sme to veľmi chceli.“

Klientka: „A spomínam si na situáciu, že s nami raz išla moja sestra, ktorá si momentálne chlapa nehľadala a dostala na party najviac telefónnych čísel.“

Ja: „Presne. Keď sme hladní, máme chuť zjesť aj šéfkuchára s čapicou v reštaurácií. Rovnako to funguje aj pri randení. A toto neoklameme. Keď sme hladní, tak sme hladní. Ak silou mocou chceme byť zadaní, aby sme boli zadaní a bolo nám lepšie, aby sme boli šťastnejší… tak už sa vezieme v kolotoči vlastných ilúzií.“

Nemusí sa vám to páčiť, no pravdou je, že sa nevieme naozaj pripraviť na takéto situácie. Toto nevymyslíme a nepremyslíme.

Vzťahy vznikajú a odohrávajú sa mimo naše uvažovanie. Láska, blízkosť, porozumenie je niečo, čo nemá spojitosť s naším myslením.

 

Ako sa pripraviť na rande

Jediná príprava na rande, ktorá má zmysel, je – sprcha, obliecť si niečo sexy, dobrá vôňa…, ale to je tak asi všetko.

Skúste sa zamyslieť nad tým, či vám je ľahšie vtedy, keď máte hlavu plnú myšlienok, úvah a predstáv alebo vtedy, keď je hlava prázdna.

S tým, aby bola hlava prázdna nič nemusíme, našťastie, robiť. Prirodzene sa do tohto stavu navraciame.

Jediné, čo môžeme urobiť, je to, že začneme zdržiavať naše myšlienky tým, že ich začneme brať za niečo dôležité, a tak premýšľame, analyzujeme, vyhodnocujeme, vytvárame si predstavy a pod.

A teda spomínaná domáca úloha…

Skúste ísť na rande LEN TAK.

Skúste pozvať niekoho na rande LEN TAK.

Pre zábavu. Vyslovene s tým, že to idete LEN skúsiť.

Alebo možno skúste pozvať na rande niekoho, o kom si zaručene myslíte, že vám povie NIE.

Nech to dopadne akokoľvek. Nech vám beží hlavou čokoľvek.

Bavte sa s druhými. Počúvajte to, čo hovoria. Reagujte na to, čo hovoria.

Skúste to nebrať tak vážne. Urobte si z toho hru. 😉

Držím vám prsty. A pokojne mi napíšte mail, ako vám to šlo. Prípadne, čo všetko sa stalo.

Som tu s vami, som tu pre vás!

 

PS: Už si sa pridal do FB skupiny Chceme byť lepšími chlapmi?! Ak si na Facebooku, je to skvelý spôsob, ako komunikovať spolu s Michalom a ostatnými chlapmi (a vidieť odpovede aj na ich otázky).