Sebavedomie a sebadôvera sú témy, o ktorých sa už popísalo veľa.

Sú to pojmy, s ktorými sa v živote asi každý potýka.

Je sebavedomie o tom, ako sa prezentujeme, vystupujeme, komunikujeme, pôsobíme?

Alebo ako sa hodnotíme, ako sa cítime sebaisto, ako sme si vedomí toho, v čom sme/nie sme dobrí?

Je sebavedomie o našich vonkajších či vnútorných kvalitách?

 

Čo to skutočne znamená?

Pozrime sa na sebavedomie trochu inak!

Keď si dáme do vyhľadávania slovo „sebavedomie„ vyletí na nás množstvo rozličných stránok.

Napríklad: „5 znakov, že máte nízke sebavedomie; 20 tipov, ako si určite zvýšite sebavedomie; Posilnenie sebavedomia; Ako nadobudnúť sebavedomie; 10 spôsobov, ako si budovať sebavedomie; 10 rád, ako si zvýšiť svoje sebavedomie; Príručka: Ako si zvýšiť sebavedomie natrvalo; 7 Rád, ako si vytvoriť zdravé sebavedomie a pod.“

Už za tie roky som si na podobné „fastfoodové“ tipy a triky zvykol.

No, keď som si prednedávnom pozeral tieto výsledky vyhľadávania, znovu mi skrsla v hlave otázka – To snáď nemyslíte vážne?!

V psychologickej terminológií sa sebavedomie chápe ako zdravý postoj k sebe samému, ktorý, ako regulačný prvok psychiky, je predpokladom úspešnosti človeka vo všetkých oblastiach života.

 

Trochu teórie na začiatok

Možno ho ponímať ako komplex aspektov, či už sa jedná o sebahodnotenie, sebadôveru, sebaúctu, sebareflexiu, sebauvedomovanie, či sebapoznávanie a sebareprezentáciu.

Skúmame tak javy, ktoré je v praxi ťažko všeobecne skúmať, nie to s nimi ešte pracovať k úspešným výsledkom a trvalým zmenám.

Rozlišujeme ho podľa úrovne na nízke (podceňovanie, kritizovanie), primerane zdravé a vysoké (egoizmus, arogancia).

Jeho hraničné polohy sú potom charakteristické či už depresiami, alebo neurózami.

Každopádne dosť bolo neužitočnej teórie!

Čo môže byť pre nás užitočné je to, pozrieť sa na sebavedomie trochu z iných hľadísk.

 

Sebavedomie¹: Ak sa začneme riešiť…

Ak si pripadám nesvoj, nedôverujem si, nie som si istý sám sebou, navyše mám problém komunikovať s potenciálnou partnerkou, neviem vystupovať, cítim sa nekomfortne…

…Tak po pár neúspechoch, ak vôbec na akciu dôjde, mi dáva zmysel ísť zháňať nejaké tipy a triky ako na seba a na svoje sebavedomie.

Navyše je nejako v spoločnosti rozšírené to, že ženy majú rady sebavedomých chlapov.

Samozrejme, kto by chcel nesmelého a nesebaistého ťuťka?

PROBLÉM je ten, že si vymyslíme, že máme PROBLÉM!

Začneme sa analyzovať, skúmať, porovnávať, pretože ako inak by sme zistili, že niečo s nami nie je v poriadku?

Či už nám niekto povie niečo, čo sa nás „dotkne“ čo nás „urazí“, alebo sú to tzv. chyby, veľmi rýchlo nám naša myseľ poskytne obraz o tom, ako by sme mali vyzerať, ako by sme sa mali chovať, vystupovať, komunikovať, ako by sme sa mali cítiť a pod.

Veď ja som totálna trúba!

Spomínam si na svoje prvé rande.  Bol som nervózny, klepali sa mi kolená, spočiatku sa mi triasol hlas a trepal som hlúposti.

Nevedel som poriadne zo seba dostať zmysluplnú vetu a moje očné pohyby boli chaotické, až mierne ilustrovali REM spánok.

 

Kto to nezažil?

Dnes na to len s úsmevom spomínam.

To, čo som prežíval, je prirodzená reakcia na všetky tie vymyslené scenáre, ktoré mi bežali v hlave.

Ani sa vlastne nedivím tomu, že som bol nervózny.

V snahe zlepšiť svoj pocitový stav a celkové vystupovanie, som začal hltať všetky knihy z oblasti osobného rozvoja, reči tela, psychológie a sebavedomia.

Dozvedel som sa všetko o tom, aký by som nemal byť.

A čo je paradoxné, všetky tie múdre knihy mi potvrdili, že som totálny lúzer.

Veď predsa ja si vôbec neverím, takto nevystupujem, nemám takéto držanie tela, správnu gestikuláciu, príjemnú mimiku, tonalitu (melodiku hlasu), postoj a držanie tela, a mohol by som ešte pokračovať…

 

Tak som začal na sebe „pracovať“

Škeril som sa na seba do zrkadla, aby som sa cítil lepšie.

Nacvičoval si pohyby rúk, čo určite vyzeralo komicky. Afirmoval som od rána do večera.

Predstavoval som si, ako perfektne to ďalšie rande dopadne.

Robil som všetko preto, aby som pôsobil sebavedomo.

Aký bol výsledok?

Stala sa zo mňa paródia na sebavedomého človeka.

Neprirodzené, ťažkopádne, namáhavé, náročné. No proste ZLE!

Čím viac som sa snažil pracovať na tejto povrchovej rovine, tým som zo seba robil väčšiu atrapu. Nevidel som, že sa veziem vo vlastných nezmysloch!

 

Sebavedomie²: Ak pochopíme, že sme pokazení…

Čím intenzívnejšie som sa venoval pochopeniu toho, ako fungujeme, skrz rôzne prístupy (Hlbinná analytická psychológia, Psychodynamické prístupy, Behaviorálna a Kognitívna psychológia, NLP, Hypnóza a i.), tým viac mi docvakávalo, že som jednoducho pokazený.

Každý, kto sa zapodieval sebavedomím, si po čase začne všímať, že množstvo aspektov jeho psychiky súvisí s ranným detstvom, negatívnymi zážitkami a skúsenosťami, traumatizujúcimi momentmi a pod.

Šup pod kapotu auta, ideme sa hrabať v myslení!

 

Vedel som všetko!

Prečo, ako, kde, kedy a s kým som prišiel o svoje sebavedomie a sebadôveru.

Neustálym oživovaním vlastnej minulosti som sa snažil preprogramovať a nastaviť samého seba do správneho módu.

Do SEBAVEDOMÉHO módu.

Tak som robil všetko preto, aby som sa správne cítil, správne myslel, mal správne nastavenú myseľ.

Mal správne vzorce myslenia, mal správne programy, správne postoje, správne presvedčenia, správne očakávania, správne argumenty, správne komunikačné schopnosti, správne stratégie, správne návyky, aby som správne prdel, cikal a pod.

Teraz sa z toho smejem.

Až mi to po „len“ piatich rokoch rozvoja a práce na seba došlo…

Chceš mať silné sebavedomie, prirodzene priťahovať ženy a byť magnet na ženy?

Stiahni si PDF – Ako mať vyššie sebavedomie? Nájdeš v ňom 5 vecí, vďaka ktorým narastie tvoje sebavedomie a ty si budeš konečne viac veriť.

Sebavedomie³: Ak pochopíme, že nie sme po expirácii!

Uvedomil som si, že nie som pokazený. A ani nikto z nás!

Nie sme po expirácii!

Nevypršal nám dátum spotreby!

Nemusíme na sebe pracovať ani sa ísť reklamovať!

Dnes sa aj v rámci koučingu pohybujem v oblasti (Psychology of Mind), ktorá poukazuje na to, že naše životy žijeme akosi naruby.

Základné nepochopenie, v ktorom som sa celé tie roky udržiaval a v ktorom sa ustavične všetci udržiavame je to, čo som tu už vo svojich článkoch spomínal.

Vždy prežívame len naše myšlienky.

Nech sa tento výrok javí akokoľvek jednoducho a jasne, mnohí nezachytia perspektívu, na ktorú tento výrok poukazuje.

 

Pomýlené súvislosti a spojitosti

Tréneri, mentori, koučovia alebo samotní psychológovia sa domnievajú, že niečo vo vonkajšom svete (úspechy pri randení) alebo niečo v našom vnútornom svete (správne/pozitívne nastavenie mysle) spôsobuje to, že sa cítime sebaisto a že si viac veríme.

Je to omyl!

Prečo?

Pretože vždy cítime len naše myšlienky.

Pretože v každom, komu „chýba“ sebavedomie či sebadôvera, sa odohráva len jediný proces, a to, že jeho myseľ je preplnená nekvalitnými myšlienkami.

Môžeme robiť čokoľvek, aby sme sa cítili sebaisto.

No akákoľvek či už vonkajšia, alebo vnútorná práca na sebe vyžaduje proces myslenia.

Jediné, čo to spôsobuje je, že zas a znova budeme vnímať a cítiť naše myslenie, a teda nedôveru v samého seba.

 

Dôvera nepochádza z nášho externého prostredia

To, ako si veríme, je priamo úmerné tomu, ako veľmi máme preplnenú hlavu všetkými možnými nezmyslami a predstavami o tom, ako by rande malo správne vyzerať. 

Čim viac sa bude vymykať našej subjektívnej predstave, tým viac budeme nervózni z našich vlastných myšlienok o tom, že sa to rande vymyká našej predstave.

A je druhoradé a nepodstatné, či spanikárime, budeme trepať blbosti, ujdeme alebo to inak pohnojíme.

Čím je naša myseľ prirodzene jasnejšia, pokojnejšia, tým viac sme si vedomí samých seba.

Viac si dôverujeme a sme viac sebaistí.

Sme jednoducho živí!

 

Ako to urobiť?

Nijak!

Naša myseľ sa automaticky dostáva do prirodzeného toku myšlienok (flow), ak si do toho vo svojej hlave nezačneme sami kecať.

A nezačneme si myslieť, že by sme si nemali myslieť to, čo si myslíme. Pretože, ak si to myslíme, tak… bla bla bla!

Aj tým najúspešnejším chýba sebavedomie a sebadôvera, ak sú zaseknutí vo vlastných myšlienkach.

Ak veríme tomu, čo si o sebe myslíme, či už na základe minulosti, skúseností, zručností alebo schopností, akákoľvek identifikácia s našou hlavou, našimi myšlienkami, nás odrezáva od toho, kým skutočne sme.

 

Najväčšie tajomstvo sebavedomia!

Prezradím vám najväčšie tajomstvo sebavedomia.

No, bude to asi to najpodivuhodnejšie, čo by ste mohli čakať!

Je to jednoduché – NEVERTE SI!

Niekto sa tu asi zbláznil.

Nie, nezbláznil som sa…

NEVERTE tomu, čo vaša myseľ o vás kecá!

NEVERTE tomu, čo si o sebe myslíte!

NEVERTE tomu, čo si predstavujete, čo očakávate a pod.

 

Naše myslenie sa neustále mení

Naša nálada neustále klesá a rastie.

Žiadne self-help techniky, tipy či triky vo vás nevyvolajú prirodzený psychologický stav, ktorým je vnútorná pohoda, pokoj, vyrovnanosť, prirodzenosť či šťastie.

Naše myšlienky sa menia.

Raz si veríme, potom nie.

Raz si myslíme, že to rande dopadne super. Inokedy o sebe pochybujeme.

Raz sme si sami sebou istí a o chvíľu na to, zazmätkujeme.

Nezáleží na tom.

Naše pocity sa menia, pretože sa menia naše myšlienky, avšak tie nehovoria o tom, kým v skutočnosti sme.

 

[MT_sebavedomie]

Sebavedomie je stav, keď sme živí

Tú najväčšiu sebadôveru môžete objaviť práve v tom, ak si všimnete, ako prirodzene fungujeme.

A to je niečo univerzálne, čo platí na každého.

Sebavedomie nie je ten veľkolepý pozitívny stav, kedy si hovoríme, že sme super, že sa nám všetko darí, že sme šikovní.

Nie je to ten stav, kedy vieme o našich silách a slabinách.

Nie je to ani o tom, že perfektne vystupujeme či komunikujeme s druhými.

Je to stav, keď sme živí a vedomí si toho, že prežívame nejakú fluktuáciu svojich myšlienok.

Je to ten stav, ktorý je ťažko opísať slovami, ale máme toho plné ústa. Sme plní radosti, zmyslu, chuti pustiť sa do čohokoľvek. Vtedy nemáme ani potrebu sa zaoberať tým, či sme, alebo nie sme sebavedomí, či sme, alebo nie sme takí, ako si myslíme, že by sme mali byť.

Jednoducho žijeme a sme si vedomí toho, že sme dokonalí v tej nedokonalosti, a najmä, že sme v poriadku takí, akí sme.

A práve tam, sa v nás ukotví ten hlboký a láskavý pocit,rešpekt, akceptácia vlastného bytia.

Bez ohľadu na to, čo si o sebe myslíme…

Pozrite sa na ten tretí rozmer u seba v živote a dajte mi vedieť! 😉

Držím vám prsty. Dajte mi vedieť, čo ste si uvedomili, čo ste pre seba objavili či uvideli 😉

Som tu s vami, som tu pre vás!