Prečo už nie sme spolu? Budeme ešte spolu? Čo mám urobiť, aby som ju znova získal?

Ako sa mám zmieriť s tým, že tu už nie je? Ako mám isť ďalej, ak si bez nej nedokážem predstaviť svoj život? Bola pre mňa dokonalá, čo teraz?

Aj takéto myšlienky nám niekedy bežia hlavou.

Posledné mesiace som mal na konzultáciách pánov, ktorí riešili presne tieto otázky.

Aké je teda riešenie? Ako sa prestať trápiť? Čo môžeme urobiť a čo je mimo náš dosah? Ako ísť ďalej?

 

Život je nefér, nedeje sa to, čo som chcel!

Je jedno či ide o muža, alebo ženu.

Každý máme takéto myšlienky, ak veci vo vzťahu nedopadnú tak, ako sme očakávali, ako si prajeme, ako sme si mysleli, že dopadnú.

Pre ilustráciu uvediem príklad z praxe:

Klient: „Trápim sa, neviem sa zmieriť s tým, že už nie sme spolu, je to pre mňa ťažké. Stále na ňu musím myslieť. Nedokážem prestať nad ňou uvažovať. Neviem normálne spať a ak predsa len zaspím, sníva sa mi s ňou.

Keď ju vidím s jej novým partnerom, prepadne ma neuveriteľná zúrivosť na mňa, na ňu, na neho. Vzápätí na to ma prepadne znovu smútok, že som ju stratil a že už nie sme spolu.“

Ja: „Prečo to robíte?“

Klient: (ticho)

Ja: „Kto vás núti na ňu myslieť? Je tu niekto, kto vám drží pri hlave zbraň a ziape na vás: Mysli na ňu!?“

Klient: „Nikto.“ (divný pohľad)

Ja: „Tak prečo ste povedali, že na ňu musíte myslieť?“

Klient: „Veď viete, ako to myslím!“

Ja: „Nie neviem. Odkiaľ sa berie to, čo cítite? Odkiaľ prichádza vaše trápenie?“

Klient: „No trápim sa preto, lebo sme sa rozišli.“

Ja: „Takže za to môže ona?“

Klient: „Iste!“ 

Ja: „Ako môže vo vás druhý človek urobiť to, že sa vy cítite zle?“

Klient: „Rozišla sa so mnou kvôli niekomu inému! To je predsa dostatočný dôvod! Čo ešte viac?“ 

Ja: „Takže, ak tomu rozumiem dobre, všetko by bolo v poriadku, ak by zostala s vami. Hoci s vami už zostať nechcela, len kvôli tomu, aby ste sa netrápili?“

Klient: (ticho) 

Ja: „Budete potom spokojný a šťastný?“

Klient: „Nie, ja som len čakal, že budeme spolu…“

Ja: „Super! A TO je presne ten dôvod, pre ktorý sa teraz trápite. Som rád, že si to uvedomujete.“

Klient: „Chýba mi, nedokážem ju dostať zo svojej hlavy!“

Ja: „Ona sa vám tam zmestila celá alebo…?“

Klient: (smiech) „Robte si zo mňa srandu…!“

Ja: „Nie nerobím si z vás srandu. Z vás nie. Ale z vášho príbehu, ktorý si rozprávate. Ten s vami, s tým, kto skutočne ste, nemá absolútne nič spoločné. To, na čo vám poukazujem s vami vôbec nesúvisí!“

Klient: „Ja si nič nerozprávam! Ja sa trápim, pretože s ňou už nie som! Mali by ste to chápať. Buďte prosím trochu empatickejší!“

Ja: „Takže nie som dostatočne empatický? Chcete, aby som vás ľutoval? Pomôže vám to snáď? Čí je potom ten hlas, ak nie váš, ktorý vám dookola rozpráva vo vašej hlave to, že už nie ste spolu? Komu patrí?“

Klient: „Nechcem, aby ste ma ľutovali, ale mám pocit, že ma nechápete.“

Ja: „To, čo hovorím, nehovorím vám, ale tomu príbehu, ktorý tu vykresľujete. Mám viac empatie a pochopenia preto, čo sa vám deje v hlave, než si dokážete predstaviť.

A práve preto sa vám snažím ukázať to, odkiaľ sa berie to, ako sa cítite. Viac empatický byť neviem, pretože to nie je možné.

Som tu. Som s vami. Rozumiem vám. Vnímam vás. Počúvam vás. Naslúcham tomu, čo mi hovoríte. Neberte to osobne, ale robíte si to sám…“

 

Akú dokážu mať myšlienky silu

Naše fyzické telá majú skvelú schopnosť byť neustále TU!

Našu myseľ sme ale natrénovali na to, aby sa pohybovala v troch iluzórnych časoch.

V našom myslení stále niekam odbiehame.

Buď spomíname na to, čo bolo, čo sa stalo, alebo premýšľame nad tým, čo by mohlo byť, čo by bolo ak, čo by bolo keby.

Premýšľame nad tým, čo sa deje teraz, čo by sa malo/nemalo diať, čo sa diať môže/nemôže/musí a pod.

Vždy prežívame jedine naše myšlienky…  

To všetko sú naše výmysly.

Myšlienkové konštrukcie.

To všetko spôsobuje to, že sa cítime tak, ako sa cítime.

Naše cítenie neprichádza z toho, čo sa deje, ale jedine z nášho myslenia.

 

Diagnóza: Trápim samého seba (a baví ma to)

Klient: „Neustále si vyčítam, prečo som niečo neurobil, aby som ten vzťah zachránil.“

Ja: „Ako ste to chceli urobiť? Ako ste chceli urobiť to, že už vaša expartnerka, bude s vami šťastná, ak chcela byť s niekým iným?“

Klient: „Ja neviem. Ale obviňujem sa za to. Je to moja CHYBA. Robil som hlúposti. Nebol som dobrým partnerom!“

Ja: „Vždy robíme to najlepšie, čo môžeme v ten daný moment urobiť. V každú chvíľu, konáme vždy len tak, ako najlepšie vieme konať. Ak chcem niečo urobiť, tak to urobím. Ak nie, tak nie. Ale nemá zmysel sa teraz spätne otáčať a vyčítať si niečo, čo už TERAZ neexistuje!“

Klient: „Ale keď ja sa toho nedokážem zbaviť. Nedokážem na ňu prestať myslieť. Ja bez nej nedokážem ďalej žiť.“ (slzy v očiach)

Ja: „Kde ste?“

Klient: (nechápavý pohľad)

Ja: „Kde ste?“

Klient: „No tu s vami…“

Ja: „Nie… nie ste TU SO MNOU. Stratili ste sa v tom, že sa nedokážete zbaviť predstavy, prestať na vašu expartnerku myslieť, že bez nej nedokážete žiť.“

Klient: „Je to všetko moja chyba asi som debil…!“  

Ja: Chytil som ho za obe ramená, zahľadel som sa hlboko do jeho zaslzenných očí a povedal som mu: „I keď vidím, že vás to baví, prosím, prestaňte. Neurobili ste žiadnu chybu. Nie ste debil. Ste v poriadku. Ste v úplnom poriadku. Nie je s vami nič zlé!“

Pokračoval som: „Ste Tu! Žijete! Ste mladý chalan, ktorý má pred sebou celý život. Niekedy s nami život zatrasie. Niekedy sa nám dejú veci, ktoré nedopadnú tak, ako sme očakávali, ako si prajeme, ako sme si mysleli, že dopadnú.

Niekedy sa s nami rozídu tí, ktorých sme tu chceli mať až do konca. Niekedy odídu a nemôžeme nič urobiť. Niekedy prídu takí ľudia, o ktorých by vás to ani len nenapadlo, že niekoho takého môžete stretnúť. To je život.

Niekedy očakávame, chceme, predstavujeme si, dúfame a nech robíme, čo robíme, život nám namieša úplne iné karty. Ľudia sa dávajú dokopy a rozchádzajú sa.

Naozaj neviete, kto na vás čaká za rohom. Ak, ale budete neustále blúdiť v týchto myšlienkach, môžete si byť istý tým, že tú osobu prehliadnete aj keby pred vami stála a kričala na vás, že TÚŽIM PO TEBE!“

 

Netrápte sa! Nemá to význam..

Nemá význam šprtať sa, riešiť, premýšľať, analyzovať, skúmať pocity, myšlienky, ktoré sme si už raz mysleli.

Je to zbytočná a vyčerpávajúca práca, ktorá nám prináša jedine zmätok, zatmenie v myslení, smútok, bolesť a trápenie.

Jednoducho ťažkosť.

Robíme si to ale len my sami.

Točíme dookola v hlave to isté. Z rôznych strán, z rôznych uhlov a riešenie tam určite nenájdeme.

Doslova si totižto vymyslíme PROBLÉM. Problém za problémom.

Problém, že sme mali niečo urobiť. Problém, že sme neurobili všetko, čo sme mali. Problém, že sme ešte niečo mohli, ale neurobili to. Problém, že sme spravili chybu. Problém, že si to vyčítame a obviňujeme sa za to.

Problém, že nedokážeme teraz už bez tej druhej osoby existovať. Problém, že si nedokážeme predstaviť svoj ďalší život. Problém, že nemôžeme pozerať na to, ako je tá druhá osoba šťastná s niekým iným a nie s nami.

Toto všetko existuje len v našom myslení. Meniť myslenie, myšlienky nemá význam.

Stačí si všimnúť to, že jediný problém, ktorý tu je, je ten, že máme problém. Na vymyslené problémy neexistujú riešenia.

Baví nás prehrávať si tieto trýznivé myšlienky stále dookola, až kým nám z toho nie je zle.

Baví nás trápiť sa.

[SOS2_webinar]

 

Nemusíme byť obeťami rozchodov

Pri rozchodoch sa často pýtame samých seba: „Aký to malo zmysel?“

Smútok, bolesť, trápenie, úzkosť, pocity viny…

Na túto otázku, ale odpoveď hľadať v našom myslení nemôžeme.

Pretože to nie sme my, kto by ju mal klásť. Samotný život nás nabáda k tomu a kladie nám otázku: „Aký zmysel mu dáte?“

A toto sa niektorým nepáči…

V každom okamihu nesieme zodpovednosť a zmysel za nasledujúci moment jedine my. Život sa deje v nás, sme jeho nositeľmi a sme zodpovední za každé naše rozhodnutie.

V každom momente sa rozhodujeme o tom či strácame, alebo uskutočňujeme nejakú možnosť z možností práve toho okamihu.

Je to len na nás či sa budeme trápiť ďalej, alebo prijmeme to, čo do nášho života prichádza.

Všetko, čo k nám prichádza má svoj zmysel.

I to najväčšie životné utrpenie má svoj význam.

Ale to, ako zaobchádzame s každým momentom je na nás. To, ako ho prežívame, je na nás.

 

Možno vás sklamem, ale nebudú sa nám diať v živote len samé úžasné a perfektné veci

Asi nežil, nežije a myslím, že ani nebude žiť na svete niekto, kto by mal celý život presne podľa svojich očakávaní, predstáv či vízií. Jednoducho dokonalý.

Hľadať dokonalosť skrz to, čo si o sebe, živote a svete myslíme je ilúzia.

Je to ilúzia, ktorú nám predkladá naše Ego.

Život je dokonalý vo svojej nedokonalosti. Život je taký, aký je. A tu je bodka.

Nemá popis. Popis mu dávame len my v našich myšlienkach.

Našou povinnosťou je byť TU a žiť, nech sa deje čokoľvek.

A nech sa deje čokoľvek, môžeme byť šťastní, pretože je to naša prirodzenosť.

Ak je nám fajn, ak sme v pohode, plníme si tú najväčšiu zodpovednosť, ktorú máme.

Naše šťastie, ale nesúvisí s tým či partnera máme, alebo nie.

Je to v nás.

A ako ísť ďalej?

 

Ako byť teda TU v prítomnom okamihu?

NIJAK. Nemusíme a nemôžeme s tým nič urobiť.

Vždy sme TU. Každý moment náš život začína nanovo. Každý moment je nový. Každý moment sme my sami noví.

Neexistuje žiadna minulosť. Jedine naše myslenie a spomínanie na ňu. Neexistuje žiadna budúcnosť, jedine naše predstavy a vízie, čo by mohlo byť.

Naša chuť do života, pohoda, sloboda, to všetko sú kľúčové prvky nášho bytia, jednorázovosti a jedinečnosti našej existencie.

Ľudský život má svoj koniec, i keď sa na to niekedy nechceme pozrieť.

K jedinečnosti každého človeka patrí jedinečnosť jeho životnej cesty a udalostí, ktoré doň vstupujú. Niekedy je život poriadne nevyspytateľný.

Láska, vzťahy nám umožňujú prežívať v plnej miere práve túto jedinečnosť a jednorázovosť.

 

Užívať si kúzlo lásky?

Spojením TY a JA môže v každý moment i po rokoch neustále vznikať neuveriteľná blízkosť plná porozumenia, pochopenia, vzájomnej akceptácie, krásnych spoločných chvíľ a zdieľania i tých najvnútornejších tvorivých hodnôt.

Vzťahy nám umožňujú pozerať na seba i na partnera ako na nezastupiteľný a nenahraditeľný prvok v našich životoch.

Vzťahy nám umožňujú kvitnúť, rásť a spoznávať širšie dimenzie lásky.

Láska je kúzlo, ktoré vychádza primárne z nás.

Vzťahy sú bonus k tomu, ak je nám fajn. Umožňujú nám zosilniť práve to, čo sa deje v nás.

Ak sme stratení vo svojej hlave, myšlienkach, budeme sa strácať vo vzťahoch. Ak sa sami stávame prejavom porozumenia, pochopenia, úcty a lásky, dokážeme sa otvoriť kúzlu zdieľania tejto neuveriteľnej sily a vytvoriť tak plnohodnotné a kvalitné vzťahy.

A toto sa nasimulovať nedá žiadnou technikou, postupom, metódou či zaručenými tipmi a trikmi. Prestaňme robiť blbosti v našich hlavách, to je celé.

Sme to my, ktorí sme nositeľom lásky. A toto kúzlo môžeme objaviť v sebe jedine vtedy, ak sme v pohode, ak sme prirodzení, ak je nám fajn.

Ak sme TU…

A vždy sme TU, len občas sa stratíme v našich myšlienkach, pretože niektorá z nich bola dôležitá.

Niekedy to vidíme. Niekedy nie. A niekedy nás to dokonca baví sa v nich strácať.

Nič s tým, čo nám beží v hlave nemusíme robiť.

Stačí si to všimnúť…

Držím vám prsty. Dajte mi vedieť, čo ste si uvedomili, čo ste pre seba objavili či uvideli 😉

Som tu s vami, som tu pre vás!

[chlap_webinar]

PS: Pokračovanie článku „Prečo trápime sami seba? Sme obeťami rozchodov alebo vlastných myšlienok?“ nájdeš tu. KLIKNI SEM.