• Napadlo ti niekedy, že jedine ty sám nesieš zodpovednosť za to, ako sa ti v živote darí?
• Napadlo ti niekedy, že ty nesieš 100 % zodpovednosť za všetko, čo sa ti v živote deje?
• Napadlo ti niekedy, že by si mal pravidelne robiť činnosti, pri ktorých máš dobré pocity? Činnosti, ktoré ťa bavia a napĺňajú?
• Aké by to bolo mať život, ktorý ťa napĺňa radosťou a v ktorom si skutočne šťastný?
• Čo by sa tam dialo? Ako by vyzeral tvoj deň?
• Zastav sa na chvíľu a popremýšľaj o tom.

V mojej realite alebo v mojom modeli sveta si ty najdôležitejšia osoba v tvojom živote a mal by si sa k sebe podľa toho správať.

Predtým, kým si prišiel na tento svet, si podľa mňa nepodpisoval žiadne zmluvy o tom, ako musíš najprv urobiť šťastných svojich rodičov, potom svoju ženu a deti a až potom môžeš byť šťastný ty.

Nie, vôbec nie.

Mal by si si dopriať 100 % starostlivosť a blaho. Viem, že v niektorých ľuďoch to môže teraz rezonovať tak, že je to egoistické a sebecké.

Ak by som ti mal predstaviť najväčšie tajomstvo úspešného vzťahu, je to presne toto.

Sebaláska a vnímanie svojej sebahodnoty

Sebaláska znamená aj ukončenie zraňujúceho partnerského vzťahu. Ale teraz chcem hovoriť o niečom inom.

Chcem hovoriť o sebaláske, keď sa začneš starať o seba a dopraješ si hojnosť v každej oblasti svojho života.

Uvedomuješ si zodpovednosť za vlastné šťastie a vďaka tomu dokážeš byť šťastný, aj keď si nezadaný, ale aj keď vzťah máš.

Je to také jednoduché. Začneš robiť veci, z ktorých máš radosť a si pri nich šťastný.

Nechcem, aby teraz vzniklo nejaké nedorozumenie. Na túto úroveň je dôležité dozrieť postupne a je prirodzené, že ľudia si najprv prechádzajú úrovňou 1 a 2, o ktorých píšem v mojej knihe Ako ju pochopiť.

Napríklad tým, že na úrovni 1 očakávajú, že tá druhá osoba ich urobí šťastnými – a robia to muži aj ženy.

Následne sa dostávame na druhú úroveň, kde sme silne individualistickí, zameraní len na seba a prepájame sa opačnou polaritou vo svojom vnútri. Nepotrebujeme k tomu druhú osobu, aby sme boli šťastní. No a potom prídeme na tretiu úroveň.

Na tretej úrovni nájdeš balans vo svojom živote. Celá tretia úroveň je o tvojej plnosti a hojnosti, keď už máš naplnené svoje potreby a si toho všetkého akoby plný a začínaš druhým dávať.

Sebaláska nie je egoistický prístup, aby si si naplnil svoje potreby. To vôbec nie. Najhlbšia pravda sebalásky je, že miluješ sám seba tak veľmi, ako miluješ aj ostatných.

Láska nie je to, že splníš očakávania ostatných. Pretože nikdy sa nedá vyhovieť všetkým a splniť ich očakávania, keď oni sami nie sú v pozícií totálnej sebalásky a nedokážu prevziať zodpovednosť za svoje šťastie.

Toto je najväčšie klamstvo o láske: „Obetovať sa pre šťastie niekoho iného.“

Blbosť!

Najprv musíš naplniť svoj pohár lásky a až potom môžeš milovať a dávať lásku ostatným a takým spôsobom, ktorý im ani nenapadne.

Najprv musíš vedieť plávať a až potom môžeš zachraňovať topiacich.

Dáva ti to zmysel?

Čiže ak nemáš dostatok sebalásky a nevnímaš svoju sebahodnotu, bude ťažké pre teba dávať lásku.

Pretože budeš dávať z pozície prázdnoty. A ako sa môžeš deliť o niečo, čoho je málo?

Ako sa cítiš, keď si hladný a aj ten posledný kúsok chleba musíš odovzdať? Vytvára to v tebe krivdu a pocit nespokojnosti.

Predstav si teraz svoj život tak, ako by si chcel, aby vyzeral. Predstav si, že robíš dennodenne tie veci, ktoré miluješ.

Proste nasleduješ to, čo ti prináša radosť a vzrušenie v živote. Možno je to turistika, hra na klavír, gitaru, písanie článkov, opravovanie aut, pomáhanie druhým, maľovanie obrazov, tancovanie, fotografovanie, prednášanie pred ľuďmi, masáže, šport atď.

Čo je tá vec, kvôli ktorej vyskočíš z postele s nadšením? Čo je tá činnosť, pri ktorej zabudneš na čas a len si to užívaš? Ktoré veci ťa nabíjajú energiou?

Pretože ak ťa napríklad nenapĺňa práca, ktorú robíš, domov prichádzaš unavený a vyčerpaný. Očakávaš, že aspoň tvoja žena ťa podporí a urobí ťa šťastným. To sa však vo väčšine prípadov nedeje.

Úplne iné by to bolo, keby si skutočne žil pre svoje poslanie a napĺňal svoj osud tým, že by si robil to, čo ti bolo predurčené. Budeš sa venovať tomu, čo máš. Nie chodiť do práce, ktorú nenávidíš, len preto, aby si zaplatil hypotéku.

Pokiaľ by si sa naplno venoval svojmu životnému poslaniu, nabíjalo by ťa to energiou a nebral by si to ako prácu, ale robil by si to s radosťou a vôbec by ťa to neunavovalo ako práca, ktorá ťa nebaví.

Potom by si ani od ženy nevyžadoval, aby ťa robila šťastným. Možno si teraz hovoríš, že nemáš čas a energiu na niečo také, lebo musíš chodiť do práce a stráviš v nej 50 hodín týždenne.

Aké sú tvoje dary, ktoré dávaš svetu?

Čoraz viac si uvedomujem dôležitosť prepojenia rodinného života a životného poslania. Uvedomujem si, že jedno bez druhého nemôže fungovať. Vnímam to tak, že pre muža by malo byť jeho smerovanie v živote na prvom mieste a zároveň dodávam, malo by
to byť integrované do jeho rodinného života.

Poznám jeden prípad, keď mal muž jasnú víziu, išiel si za svojím poslaním a žil život s radosťou. Bol to talentovaný hudobník a hral nádherné skladby na gitare. A aj takto spoznal svoju vtedajšiu partnerku, ktorú veľmi zaujal svojím životom a tým, kým je.

Obaja sa zamilovali a prežili nádherné obdobie niekoľkých mesiacov. Muž sa rozhodol, že prestane hrať na gitare, nájde si nejakú „normálnu“ prácu a bude sa väčšinu času venovať svojej žene.

Po pár týždňoch sa žena odrazu zmenila a už spolu nezažívali to krásne. Muž na nej začal visieť a spravil si z nej najdôležitejší cieľ svojho života a emocionálny
stredobod.

Urobil by pre ňu všetko, dokonca sa vzdal svojej radosti a poslania prinášať ľuďom radosť prostredníctvom hudby. Žena si ho postupne prestala vážiť a odišla od neho.

V tomto krátkom príbehu môžeš vidieť, čo sa udeje, keď muž vymení svoje životné poslanie za ženu. Samozrejme, môže sa to udiať aj naopak. Žiadny zdravý muž a ani žena nechce, aby na ňom ten druhý visel, aby bol pre svojho partnera jediným stredobodom jeho šťastia.

Je to forma závislosti a vzťahu prvej úrovne.

Pre muža existujú v zásade dve životne dôležité otázky…

Ich poradie sa nesmie prehodiť:

1. Kam idem?
2. Kto pôjde so mnou?

Ak sa poradie týchto otázok prehodí, väčšinou nastane nejaký prúser.

Mnoho mužov to urobilo vo svojich životoch tak, ako sa hovorí: „Tak, aby dobre bolo.“

Obetovali sa pre rodinu a ženu, aby uspokojili ich potreby. Zabezpečili dom, auto, jedlo, dovolenky atď.

Chodia do práce, ktorú nenávidia, a keď z nej prídu, rezignujú a hodia sa na gauč, pretože už nemajú energiu. Cítia, že život nemá zmysel.

Veľké tajomstvo každého šťastného vzťahu je to, že obaja partneri dokážu byť šťastný nezávisle na tom, čo robí ich partner.

Aj muž aj žena, by mali mať niečo čomu sa venujú a čo ich napĺňa. Toto je obzvlášť dôležité pre mužov, aby dosahovali ciele, riešili problémy a výzvy, ktoré im nedávajú spávať a aby napĺňali svoj osud.

Uvedomelá žena si takéhoto muža omnoho viac váži, keď vidí na ňom, že robí veci vo svojom živote pre určitý vyšší zmysel. Že to nerobí len pre peniaze.

Pokiaľ si žena neváži to, že sa chceš venovať niečomu, čo prináša radosť tebe aj ostatným, pouvažuj či je pre teba dôležité tráviť život s takouto ženou. Život je príliš krátky na to, aby sme ho trávili s ľuďmi, ktorí si to nevážia.

Popri napĺňaní svojho životného poslania, je dôležité myslieť na to ako rozvíjať svoje vzťahy.

Najväčšia škola partnerských vzťahov a osobnostného rozvoja je pre mňa moja žena Martina, ktorá je pre mňa školou lásky a trpezlivosti. A po pravde, ak by som o týchto princípoch nevedel, pravdepodobne, by sme už dnes spolu neboli a ja by som chodil zo vzťahu do vzťahu a neuvedomoval si, aký poklad som mal pred očami.

Aj my sme si prešli rôznymi obdobiami a viackrát som bol slabý a chcel som to vzdať. Ale vo vnútri som stále cítil, že stojí za to pracovať na vzťahu.

Zaujíma ma, ako to máš ty…

Možno sme sa osobne ešte nestretli, ale jedno ti viem zaručiť.

Všetci chlapi riešime v živote veľmi podobné problémy.

Už viac ako 5 rokov pracujem s mužmi a sám som si prešiel mnohými špecializovanými výcvikmi pre mužov, kde som spoznal stovky príbehov.

Poznám cestu, ktorá pomáha mne a stovkám ďalším chlapom prevziať zodpovednosť za všetko, čo sa im v živote deje a žiť život, po akom túžia.

Extra bonus pre teba, čo som si musel uvedomiť a stále uvedomovať v mojom viac ako 10 ročnom vzťahu:

1. Nikdy nebrať svoju ženu ako samozrejmosť. Dal som si záväzok nikdy nebyť lenivý prejavovať jej lásku. Dávať pochvalu, uznanie, dotyky, pozornosť, dobývať svoju ženu, zvádzať ju, aj keď sme vo vzťahu už 10 rokov.
2. Je možné sa opakovane zamilovať. Áno, hormóny zamilovanosti vyprchali a taktiež už nie sme tými ľuďmi, ktorými sme boli na začiatku vzťahu. Naučil som sa, že pocity lásky môžeme vedome vytvárať tým, ako sa k sebe správame. Láska úcta a rešpekt. Napríklad, že si dáme bozk a objatie na uvítanie vždy, keď sa vrátim domov z práce.
3. Vzťah je o dvoch ľuďoch a potrebujeme sa neustále učiť. Pretože nás nikto neučil, ako vo vzťahu máme fungovať. Rodičia nám odovzdali niečo a aj keď vidíme ich chyby, tak máme tendenciu skĺzavať do emočných vzorcov, ktoré sme odkukali. Je to len na nás, aby sme to zmenili, ak nie sme spokojní. Na vzťahu treba neustále pracovať, treba mať spoločné ciele a vytýčenú spoločnú cestu.
4. Na čo kladiem pozornosť to narastá. Zameriavať sa na to, čo máme radi. Ak sa sústredím na to, čo mi vadí, bude to silnieť a láska sa stráca.
5. Nie je moja úloha moju ženu meniť. Moja úloha je milovať ju takú aká je. Ak nie som ochotný akceptovať svoju ženu takú aká je, bude lepšie, keď pôjdem po svojom. Ak chcem niečo zmeniť musím začať hlavne u seba.
   
6. Čo mi vadí na druhých je moje – ľudia mi manifestujú moje nespracované tiene. Umožňujú nám tým sa naučiť milovať a prijať samých seba. To, čo mi vadí a vyvoláva nepríjemné pocity je vždy moje a je to to, čo môžem spracovať vo svojom vnútri. Niekedy je ťažké pochopiť, že je to moje a ako sa ma to týka. Môže to byť to, že danú vec robím tiež, alebo mám v tejto oblasti emocionálne zranenie (robili mi to rodičia). Alebo to nenávidím a priťahujem si to do života. Riešením je danú veci prijať a prestať ju odmietať. Ak to prijmem, prestane ma to rozčuľovať.
7. Byť zodpovedný za svoje pocity a emócie je vo vzťahu kľúčové. Dôležité je neobviňovať ženu za svoj emocionálny stav a to isté platí aj naopak.
8. Byť pre ňu oporou. Keď je smutná alebo rozrušená, nie je mojou úlohou to riešiť. Nie som zodpovedný za jej emocionálne reakcie. Moja úloha NIE JE robiť ju neustále šťastnou. Mojou úlohou je stáť pri nej a povedať jej, že je to v poriadku a že ju prijímam nech sa deje čokoľvek.
9. Venovať sa jej. Vždy aspoň nejaký čas počas dňa si nájsť na seba čas. Vziať ju aspoň 1x za týždeň na rande.
10. Ukázať svoju zraniteľnosť a slabé miesta. Skutočná intimita je o odvahe k zraniteľnosti a o tom čo skutočne prežívam. Nájsť odvahu a prekonať strach, že ma ten druhý neprijme v mojej zraniteľnosť je spôsob, ktorým sa najviac prehlbuje intimita vo vzťahu.

[chlap_webinar]