Nedávno na chlap20.sk prebiehala súťaž. Stačilo, aby mi chlapi poslali svoj Príbeh úspechu a mohli vyhrať niekoľko praktických darčekov.

Ak si ju nezachytil nevadí, ale určite si prečítaj víťazné príbehy, pretože fakt stoja za to. Klikni sem.

Vieš, ako to v súťažiach chodí. Nemôže každý vyhrať.

A to bol prípad aj tohto príbehu, ALE… rád vždy dávam niečo navyše.

A preto som sa rozhodol, že aj napriek tomu, že Dominikov príbeh nevyhral, tak ho zverejním, aby som ho potešil, a aby si sa jeho príbehom mohol inšpirovať aj ty.

Pri čítaní jeho príbehu som sa skvele zabavil. Dominik už pochopil princípy a riadi sa nimi, preto verím, že jeho príbeh sa ti zapáči tiež. Podal ho s ľahkosťou so štipkou humoru a sarkazmu.

Pozn. Príbeh som iba trochu gramaticky upravil, inak je bez zmeny. Fotky sú iba ilustračné.

Toto je Dominikov príbeh

Piatok koniec týždňa, začiatok víkendu a ako to tak býva väčšina ľudí sa vyberie do ulíc mesta trošku sa odreagovať a zabudnúť na všetky problémy a starosti. Ja osobne týchto ľudí rozdeľujem do niekoľkých skupín.

No, je tu prvá skupina (hlavne muži, ktorých nazývam „Semnenoviči“), ktorí idú do nočných ulíc s jedinou zámienkou. Piť, zbaliť a voprcať svoju obeť.

Druhá skupina, ktorá len slintá nad všetkými tými ženami, ktoré majú naši „Semnenoviči“ a rozmýšľajú nad tým, ako to je kurva možné, že práve tí vypatlanci, ktorí si nevidia na špičku nosa a nevedia si ani zašnurovať topánky odchádzajú z klubu vždy s tými najkrajšími babami.

„Ako je to možné, však nerobím nič iné než on a aj tak odíde s ním a nie so mnou.“

Toto je najčastejšia otázka, ktorú sa ma vždy niekto nezáväzne spýta pri bežnom pokeci na hajzli (pamätaj ženy chodia na záchod vždy spolu, pretože musia poohovárať a vymeniť skúsenosti, tak prečo nepoužiť ich techniku, lebo je dosť možné, že týpek, ktorý si vedľa teba ští na topánku má v bare svoju frajerku s peknou kamarátkou, ktorá sa cíti ako tretie koleso na bicykli) alebo pri bare, keď sa utápajú v žiali a plačú mi na moju novú košeľu.

No a tým sa dostávame ku skupine, ktorú reprezentujem ja.

Prídem do baru. V zásade sám. Rozhliadnem sa či z večera niečo bude, či je tam niekto známy, a že či sa mi vlastne oplatí byť v tomto klube, a či to nie je len veľké obludárium.

Ale aby som nebol trápny dám si aspoň jedno fľaškové a vždy stretnem minimálne dvoch známych, ktorí ma s radosťou usadia pri svojom stole.

A ak aj nie, tak rád postojím pri bare, kde sa aspoň zoznámim s niekym a mám ďalší kontakt, (v tomto svete, kto nemá kontakty sa môže rovno obesiť) ktorý možno pozná tu užasnú brunetku, ktorá na parkete zadkom krúti jak vicemiss v twerkingu.

Ak nie, tak ma aspoň môže pozvať na panáka, pretože ja som mu dal už cigu. (Pocit dĺženia, čítaj ďalej a dozvieš sa viac o tomto.)

A teraz sa dostanem k pointe tohto článku.

Prečo ty nemáš babu, aj keď robíš to isté, čo robí ten Semnenovič, s ktorým odchádza?

Poviem ti jednu vec chlapec môj.

Nerobíš to isté, čo on a môžeš sa aj pojebať vidličkou do oka bez lubrikantu, tak ma nepresvedčíš o tom.

Ako môžem toto povedať?

No, jednoducho chlapec môj, isto si prišiel za tým anjelikom a spýtal si sa jej dve otázky:

1. Ako sa voláš? (Máš aj meno, také pekné ako výzor alebo podobné sračky.)

2. Môžem ťa na niečo pozvať? (Dáš si niečo? Čo piješ? Alebo iné rodičovské otázky.)

Už len tým, že si prejavil záujem o to ako sa volá si ju dal na pomyselný trón a ona to dobre vie. A tým, že ju chceš hneď na niečo pozvať chceš, aby ti bola niečo dlžná a nikto nie je rád, keď je niekomu niečo dlžný.

Nehovorím to, že si urobil zle, áno si úžasný alfasamec z guľami tak veľkými, že si zaslúžia o zápis do Guinessovej knihy a to len kvôli tomu, že si konečne pozbieral svoje guľky a išiel ju osloviť.

Žiaľ urobil si to napi*u. Z mojej vlastnej skúsenosti ti môžem poradiť, že čím menej vieš tým lepšie.

V praxi to vyzerá tak že:

1. Maj úplne u prdele to, ako sa volá, lebo aj tak si jej meno nebudeš na druhý deň pamätať.

2. Nepýtaj sa jej hneď druhou otázkou, že či chce drink alebo panáka.

Ak bude chcieť, aby si vedel ako sa volá, tak ti to povie alebo sa spýta na tvoje meno a drink jej pýtaj, ak budeš naozaj vidieť to, že má záujem o drink.

A hlavne nedávaj ju na pomyselný trón!

To je to najhoršie, čo by si mohol urobiť. To ako by si si ľahol pred obchodné centrum na zem a kričal utrite si do mňa nohy som rohožka.

Za tých pár rokov, čo chodievam do týchto barov sa nestalo nikdy, že by sa mi nejaká nehodila okolo krku a nehovorila mi aký som úžasný.

A to nikdy som žiadnej nekupoval drinky (väčšinou kupovali oni mne) žiadnej som sa nepýtal na meno (nezaujímalo ma to) a hlavne, žiadnej som nehovoril, že je úžasná, a že nechápem ako je to možné, že je tam sama a že nemá ani vzťah a podobné, poviem to slušne, chujoviny.

A na záver aby si si nemyslel, že sú to len žvásty nedospelého adolescenta, ktorý si zväčšuje penis klamstvami.

Pár mesiacov dozadu som spoznal babu, mala vrtká blondínečka, zrejme mala aj niečo v hlave. Postavil som sa ku nej a chvíľu som stál.

„Ahoj ja som Dominik,“ povedal som to tak, aby to počula, ale zároveň som to povedal tak, aby to nevyznelo, že sa chcem zoznamovať.

Sama od seba mi povedala meno a viedla aj rozhovor ( začala hrať moju hru) dozvedel som sa o nej veľa veci a ja som jej len odpovedal na jej otázky.

Mohlo sa zdať, že dialóg vedie ona ale to sa mohlo len zdať. Ako si si všimol ja som jej len odpovedal, ale moja odpoveď spočívala v tom, aby mi dala otázku, ktorú som chcel aby mi dala.

O pár dní na to ma zavolala k sebe a som si istý tým, že si ešte nezažil to čo ja vtedy, ako tá baba slintala, keď som jej pošepkal do uška nejakú sladkú kravinu.

A to len kvôli tomu, že som o ňu neprejavil hneď záujem. Ja to nazývam detský syndróm. Každé decko chce práve tú hračku, ktorú nemôže mať.

Na záver pár slov: Žiadna baba nechce, aby si jej hneď staval vzdušné zámky, ony chcú muža dobýjať. A v zásade ty by si tiež nechcel babu, ktorá ti hneď dá a to len pre to lebo.

Pochopil si kde si robil chybu? Ak áno tak ju prestaň robiť ďalej a buď ten, po ktorom ženy hádžu rodidlami.

[MT_sebavedomie]

Čo na to hovoríš?

Je jasné, že Dominik sa neriadi presne od slova do slova tým, čo na blogu radím. Má svoju hlavu, svoju osobnosť a berie si z toho to, čo jemu vyhovuje a čo jemu pomáha.

Dokonca niektoré veci robí úplne naopak, a aj tak mu fungujú. 🙂 Je to o jeho prístupe.

Najdôležitejšie je ísť do akcie, cvičiť v praxi, nenechať sa odradiť neúspechmi a výsledky sa dostavia. Verím, že ťa tento príbeh inšpiroval a niečo si si z neho vzal.

Napíš mi dole do komentárov, čo si o tomto príbehu myslíš. Pomohol ti v niečom? Ak áno, tak v čom konkrétne?

Zdieľaj tento článok a povedz o tom aj svojim kamošom. Ukáž im, že sa to dá. Stačí len chcieť.