Ľudia sa snažia vo vzťahoch učiť komunikácií, pretože sa domnievajú, že komunikácia robí pre vzťah to, čo čistenie zubov alebo používanie dentálnej nite. Pravdou však je, že úroveň komunikácie sa prehlbuje len vtedy, ak je vzťah na dobrej ceste.

Od vzťahu sa vzďaľujeme tým, že od toho druhého niečo chceme, vyžadujeme či očakávame.

Je to ako čistiť si zuby tesne pred tým, ako ideme jesť sladkosti.

 

Chceme, aby sa zmenili

Častokrát je pre nás totiž samozrejmosťou chcieť od partnerov nech sa zmenia.

Nech sa chovajú tak, ako si prajeme alebo vyžadujeme, aby sa chovali podľa našich predstáv, aby sa zmenili.

OČAKÁVAME, že nás budú napĺňať, robiť šťastnými a chovať sa v súlade s našimi predstavami, hodnotami a presvedčeniami.

Veľakrát to nevidíme, ale vytvorili sme si dokonalý obraz o tom, aký by ten náš partner mal byť. A ak sa nezhoduje realita s tým, čo máme vymyslené v hlave, ideme znásilňovať vonkajšie skutočnosti a pretvárať toho druhého podľa našich požiadaviek.

V tom horšom prípade namáčame zubnú kefku do čokolády, a tak si s ňou umývame zuby (to je vtedy, keď sa snažíme niečo dohadovať, prehovárať, presviedčať či argumentovať).

Týmto sa ale nedostávame k hlbšiemu porozumeniu, pochopeniu a ku zdravšiemu kvalitnejšiemu vzťahu, ale k vzťahovej závislosti.

A komunikácia sa nám potom javí ako perfektný nástroj na realizáciu toho, čo sme si vymysleli…

 

JA CHCEM!

To všetko robíme preto, lebo veríme, že ak budeme mať toho „ideálneho partnera“, tak budeme šťastní.

Niektorí na to hovoria: „Ale veď ja nechcem až tak veľa, chcem len, aby…“

A presne o toto tu ide – JA CHCEM.

Kvalitné a zdravé vzťahy sú založené na nezávislosti, obaja partneri vchádzajú do vzťahov ako celistvé bytosti bez očakávaní a sú v nich preto, lebo vo vzťahu vzájomné rozkvitajú.

Ako môže nejasná komunikácia zvýšiť kvalitu vzťahu a prehĺbiť úroveň porozumenia?

Dostávame sa tak k mýtu, že komunikácia je niečo, čo je pre vzťah dôležité.

Pozitívna komunikácia prehlbuje príjemné pocity medzi dvoma ľuďmi.

Vytvára priestor pre naslúchanie, blízkosť či intimitu. Akurát je dobré si všimnúť, že prirodzene pozitívne spolu komunikujeme v stave, ak sme obaja v pohode.

A nemusíme pre to ani nič robiť, niečo sa učiť alebo na tom pracovať!

Prirodzene spolu komunikujeme, vnímame sa, naslúchame si a sme jednoducho spolu, ak nezačneme do toho ťahať naše myšlienky, predstavy.

 

No naopak to ale nefunguje

Trendom pri tradičnom koučingu alebo párovej terapii je všetko si vo vzťahu vykomunikovať.

Všetci, vrátane návodov na internete typu „Ako na vzťah?“, vám poradia: „Mali by ste spolu viac komunikovať.“

KRAVINA!

„Ako to asi dopadne, ak budem komunikovať s partnerkou v stave, keď som nervózny, pod tlakom, nahnevaný či smutný? Čo také jej asi poviem, ak som totálne nasratý?“

Akurát ju v zúrivosti a záchvate nálady (emócií) pošlete do… teplých krajín, v tom lepšom prípade.

Predstavte si potrubie, ktoré privádza vodu do čistého bazéna. Ak prechádza potrubím špinavá voda, postupne sa voda v bazéne zakalí.

Komunikácia je ako potrubie, cez ktoré prechádzajú naše pocity.

 

Čo ak sa necítim dobre?

V prípade, že sme v stave, kedy máme dobrú náladu a cítime sa spokojní, úroveň vzťahu bude povznesená.

Ak sa NECÍTIME DOBRE a je jedno, či sa bavíme o rozhorčení, hneve, zúrivosti, smútku, ľútosti, vine, pochybách, strachu a pod., rovnako tak klesá úroveň blízkosti.

Povedzme, že máte sporiaci účet v banke a jej mena sú pocity.

Všetka komunikácia, ktorá prichádza zo stavu pohody, je vklad na účet a zakaždým, keď komunikujeme z polohy nepohody ide o výbery.

Navyše, čím silnejšie pocity máme, tým ide pri transakciách o väčšie čiastky.

Táto analógia poukazuje na to, ako komunikácia zlepšuje alebo zhoršuje vzťahovú klímu, a celkovo – fungovanie či trvácnosť vzťahu.

Ak nemôžete povedať niečo pekné, radšej buďte ticho!

Akékoľvek hodnotenie, súdenie, kritizovanie, osočovanie, vyčítanie, urážanie, prehováranie, presviedčanie, argumentácia, manipulácia a iné komunikačné hry, to všetko sú výbery z našich vzťahových účtov.

 

Nerieš, ak nie si v pohode

Nemá zmysel sa šprtať, analyzovať, riešiť, preberať čokoľvek, ak sme v nepohode.

Neprispieva to ani vám, ani partnerovi a už vôbec nie vzťahu ako takému.

Čokoľvek čo poviete v záchvate nálad či emócií, si môžete byť viac než istý, že budete musieť žehliť.

Áno, je tu veľa „odborníkov“, ktorí tvrdia: „Mali by ste sa porozprávať, mali by ste si to vysvetliť.“

A ako si máme vysvetľovať, že sme obaja boli naštvaní?

Odkiaľ sa berie tá potreba neustále riešiť seba, druhých, svoje myšlienky, nálady či emócie?

Pomáha vzťahu to, ak sa neustále vraciame k tomu, čo bolo, čo sa stalo, mohlo sa stať, nestalo sa, čo by sa stalo keby, ak…?

Naozaj toto prispieva vzťahom alebo ochladzuje teplotu medzi partnermi?

Alebo len niekto múdry povedal, že by sme MALI…?

 

Prezradím vám jedno tajomstvo

Vyprdnite sa na všetky MAL BY SOM/MUSÍM a začnite sa prirodzene riadiť zdravým rozumom.

Prestaňte sa riadiť dobre mienenými radami a rečami druhých a začnite načúvať vlastnej vnútornej múdrosti, ktorou disponuje každý jeden z nás!

Keď máme nálady alebo nás pohltia emócie, je to ako keby sme boli opití.

„Verili by ste opitému človeku?“

Áno (povedala jedna kočka), hovorí sa, že v opilosti povie človek to, čo si naozaj myslí (v tom stave, v akom sa práve nachádza).

Je to totiž stav mysle.

Byť naštvaný je tiež STAV mysle.

Každý z týchto stavov má svoje špecifiká, svoje myšlienky a pocity.

[MT_sebavedomie]

 

Ako to funguje?

Ak budeme komunikovať ako opilci, hnev alebo šťastie môžeme chápať v kontexte tohto stavu mysle.

Ak budeme komunikovať, keď máme blbú náladu alebo ak sa budeme baviť s niekým, keď sme v strese, podráždení, nahnevaní či smutní, všetko, čo prežívame, môžeme chápať v kontexte tohto stavu mysle.

Nálady a emócie vytvárajú rovnaké stavy mysle, ako byť pod vplyvom alkoholu (stav opilosti).

Je to jedno a to isté!

A hlavne nič viac to neznamená ani o vás, ani o druhých, ani o nikom inom!

Neexistuje nič také ako prínosná komunikácia, keď jedna strana odcudzuje tú druhú.

Neexistuje nič také ako komunikácia bez prínosu, keď dvaja ľudia sú si blízki.

 

Poviem vám príklad

Pamätám sa na prípad, keď mi na koučing prišiel pár, ktorého vzťah fungoval už viac ako desať rokov. Prišli s tým, že nemôžu so sebou komunikovať bez toho, aby sa jeden na druhého nerozčúlili.

Problém však nebol v tom, že by mali problémy s komunikáciou, že by sa mali naučiť viac zdieľať svoje pocity či hovoriť o svojich myšlienkach.

Jediný problém bol v tom, že sa od seba vzájomne vzdiaľovali tým, že obaja vo svojej hlave žili v tých istých myšlienkach, príbehoch.

Neboli schopní od nich upustiť a pozrieť sa na to, že sú opití svojimi osobnými príbehmi.

To sa deje nám všetkým.

Jediné, čo potrebujeme, je PERSPEKTÍVA.

Nechať si odstup od toho, čo nám beží v hlave.

Nikdy to nie je o tých druhých, že by sa mali naučiť normálne rozprávať, že by mali niečo na sebe alebo svojom živote zmeniť.

My nežijeme ich život, ale len ten svoj, meniť preto môžme len svoj postoj k tomu.

 

Prežívame vždy len naše vlastné myšlienky

Ak sme rozčarovaní z negatívnych pocitov, zdá sa, že ten problém je naozaj veľký a musíme sa teraz HNEĎ porozprávať!

Veď už včera bolo neskoro…

Ak sa necháme našimi myšlienkami a pocitmi zmiasť, uveríme tomu, že je tu pred nami niečo dôležité a vzniká tak PROBLÉM.

Komunikácia je skvelý nástroj na vyčistenie ovzdušia, ale len v prípade, ak majú obe strany jasno v tom, čo sa deje v ich hlave, v ich myšlienkach, predstavách a čo je skutočnosť.

Ak pletieme jablká s hruškami dohromady, strácame sa a komunikácia potom nemá zmysel.

 

Aby som to zhrnul…

Rozdielnosť partnerov nie je príčinou toho, že sa zo vzťahu vytratí blízkosť a porozumenie.

Môžeme to urobiť jedine my sami tým, že sa necháme strhnúť vlastnými myšlienkami o tom, že by to malo v tom vzťahu vyzerať inak, že sa necháme strhnúť niečím údajne dôležitým.

Ak sú naše nálady pochmúrne, sme plní úzkosti, bezmocnosti, obáv, pochýb či strachu (i keď experti tvrdia: „Mali by ste sa porozprávať.“), následne sa naše vzťahy narúšajú a oddeľujeme sa tak od partnera.

Ak sa tlačíme do komunikácie, keď obom partnerom bežia v hlave nezmysly, je fajn si uvedomiť, že akákoľvek debata ten vzťah skôr oslabí, ako posilní.

Ak hľadáme možnosti, priestor pre diskusiu, kde obaja hľadáme synergické riešenia, postupne sa úroveň pochopenia a porozumenia prehĺbi.

Dôjdeme tak k riešeniam situácií, ku ktorým by sme v stave nálad či negatívnych pocitov a emócií neprišli.

(Mimochodom, tu si prečítaj viac na tému komunikácia a zoznámenie.)

 

Vyskúšajte to a pozrite sa na váš pocitový kompas

Ak sa cítite zle, jednoducho si všimnite, že to celé sa deje vo vašej hlave a že je to perfektný ukazovateľ toho, neliezť do akýchkoľvek rozhovorov.

Dajte si pauzu, choďte sa prejsť, spravte čokoľvek, čo vám prinesie nové, čerstvé myšlienky, čo vás privedie na vyššiu úroveň nálady, a pocity spolupatričnosti a pochopenia sa budú medzi vami prehlbovať.

O to tu ide!

Od toho vzťahy sú. Sú to zosilňovače pohody, naplnenia a šťastia, ktoré v sebe všetci nosíme bez ohľadu na to, či partnera máme, alebo nie.

Nie je to o tých druhých, ale o nás samotných.

Ak chcete mať v pohode vzťahy, začnite od seba. Všimnite si, kde sa tá pohoda berie.

Je to na vás, akým smerom sa v komunikácií budete uberať.

Ste to VY, kto neustále rozhoduje o tom, akú atmosféru vytvoríte s partnerom.

Tak čo to bude?

Blízkosť a porozumenie alebo konflikty a hádky?

Nechcem, aby ste to brali ako teóriu či návod „Ako správne komunikovať“. Skúste sa na to pozrieť inak. Odpoveď sa skrýva medzi riadkami. Skúste to ;).

Držím vám prsty. Dajte mi vedieť, čo ste si uvedomili, čo ste pre seba objavili či uvideli ;).

Som tu s vami, som tu pre vás!

[chlap_webinar]

Inšpirácia: Dr. George Pransky Ph.D. – The Relationship Handbook.