Blížia sa vianočné sviatky a s nimi aj veľké očakávania a aj veľké otázky.
„Čo asi dostanem pod stromčekom? A hlavne čo mám kúpiť svojej drahej?“
S darčekmi je to vždy veľmi tenký ľad a hoci môžu niekedy veľmi potešiť, často môžu aj uškodiť.
Aký darček teda vybrať na Vianoce pre ženu či priateľku?
Vianoce môjho detstva
Moja mama v detstve zrejme trpela nedostatkom darčekov, tak sme so sestrou boli kompenzovaní aj za ňu. Hoci moji rodičia neboli bohatí, na Vianoce som dostával aj 4-krát viac darčekov ako moji rovesníci.
Čo bolo ale najdôležitejšie, väčšinou som dostal to, čo som chcel. A keď som niečo chcel, bola len otázka času, kedy to dostanem.
Pamätám si na svoju radosť z novej hokejky, z nových lyží ale najmä na svoj najväčší splnený sen, keď som dostal lego – hrad.
Hodiny a hodiny som sa s hradom hrával. Využil som všetkých panáčikov, ktorých som mal z iných sád lega a bojovali medzi sebou.
Jedni boli útočníci a druhí zase hrad bránili.
A ako to už býva, keď človek dostane všetko, čo chce, prestane si to vážiť.
[chlap_webinar]
Keď sa patrí kúpiť darček
Rád kupujem darčeky, ale nemám rád, keď sa darčeky kupujú preto, že sa to musí alebo patrí. Možno to súvisí práve s tým, že ako dieťa som vždy dostal, čo som chcel.
Vždy mám problém vybrať zaujímavý darček. A vybrať darček, ktorý by potešil mňa je ešte zložitejšie.
Ak niečo chcem, tak si to kúpim a potom je problém, že nič nepotrebujem.
A veci, ktoré pre mňa majú najväčšiu hodnotu, sa kúpiť nedajú.
Prvé Vianoce vo vzťahu
Veľmi skoro na začiatku vzťahu som svoju filozofiu vysvetlil svojej priateľke, a tak prvé narodeniny obišla s emailovým prianím, prvé Vianoce s SMS, druhé narodeniny si už nepamätám, ale na druhé Vianoce zase odo mňa nič nedostala.
Darčeky som jej síce kupoval, avšak vždy vtedy, keď som na to mal chuť a nie vtedy, keď sa to patrilo.
Nežijeme na pustom ostrove a niekedy to môže byť ťažko pochopiteľné pre ostatných. A keď všetky kamarátky darčeky dostali a ona jediná nie, bol z toho problém.
Aký darček na Vianoce pre ženu? Kúpiť či nekúpiť?
Nikdy never ženám, že si tieto Vianoce nič navzájom nekúpite, ona bude aj tak čakať, že ju prekvapíš.
Skôr či neskôr od teba bude čakať aj zásnubný prsteň. Tak určite jej nekupuj nič v krabičke.
Tie drahé náušnice, ktoré by sa jej inak páčili, by totiž mohli byť sklamaním.
Ak sa rozhodneš kúpiť, bolo by možno dobré sa aspoň približne dohodnúť na nejakom limite.
Aby to nedopadlo tak, že ty jej kúpiš zlatú retiazku a ona ti kúpi zubnú pastu. To by bolo trápne pre obidve strany. A to aj vtedy, keby to bola tvoja obľúbená značka.
Vianoce na každom kroku
Už od októbra nám obchodné centrá pripomínajú, že idú Vianoce. Včera som bol poslať pohľadnice, pošta nestíha.
Žiaľ mám pocit, že to najdôležitejšie na Vianociach – čas strávený s rodinou – ide do úzadia.
Vianoce sú na jednej strane úžasný biznis, ignorovanie Vianoc však nie je riešenie. Väčšina ľudí Vianoce a aj tie darčeky miluje.
Prajem vám, aby ste prežili tieto sviatky s tými, ktorých máte najradšej, pretože to je na Vianociach oveľa dôležitejšie ako tie darčeky.
[MT_vztah]
Darčeky hlavne ukazujú to, ako toho druhého človeka poznáme a vieme, čo by ho mohlo potešiť. Často sa stáva, že ľudia si dávajú na Vianoce peniaze s dodatkom „kúp si za ne čo chceš“, je to možno lepšie a praktickejšie riešenie, ako kúpiť nejakú hlúposť, no na druhej strane to môže vyznieť ako lenivosť, či nedostatok fantázie. Preto si viac cením, ak si dá niekto námahu niečo pre mňa vymyslieť, takisto to vyvoláva vo mne príjemný pocit, keď môžem niekoho potešiť.
Uplne suhlasim… len ked chcem niekoho potesit, malo by to byt preto ze chcem a nie preto ze musim… a ked chcem, tak sa da aj vymysliet, aj byt kreativny…
Minulé vianoce som všetkým povedal, nech mi nič nekupujú. Je veľké sklamanie tešiť sa na darček a rozbaliť úplnú somarinu. Chcel som tomu predísť, nepodarilo sa. Od sestry som dostal kozmetiku = nepozná ma a nevie, čo mám rád; kúpila mi niečo neutrálne a praktické. Rodičia mi kúpili ruksak, ktorý bol totálne nepraktický, ale bol značkový, takže bol dobrý, a ja som bol ten zlý, kto ho nechcel. Oblečenie ani nerátam, nie som Dobby, aby som sa tešil z ponožiek.
Moja rada: kupujte darčeky iba vtedy, ak dotyčného dobre poznáte a viete, čo ho poteší. Ľudia majú tendenciu kupovať to, čo sa páči im, nie obdarovanému. Kúpou darčeku, ktorý mu povie, že vôbec netušíte, čo chce si ho určite nenakloníte.
Velka mudrost – „ludia maju tendenciu kupovat to, co sa paci im, nie obdarovanemu“ – toto je problem drvivej vacsiny nechcenych darcekov
Ja toho na Vianoce veľa nedávam (občas je sakra ťažké vybrať darček a dávať niekomu sprchový gél alebo kozmetiku, na to som už pristarý) a ani veľa nechcem, jeden darček ma poteší. Takisto, pokiaľ by mi niekto mal dať darček „len preto, že musí“, to nech mi rovno kúpi fľašu vína…
Hej, flasa vina nemoze nic pokazit… pokial dany clovek nie je abstinent 🙂
Dříve jsem zastával názor nic nechtít a nic moc nedávat. Postupem času jsem zjistil, že je lepší lidem dávat kdykoli to jde. Je to super pocit, i kdyby to nikdy neoplatili. Problém je inspirace, dost často využívám zkušenosti z okolí a přátel a u nejbližších hodně vnímám o čem běžně mluví. Hodně se z toho dá vytušit, co by měli rádi.
Děvčeti i po krátké známosti stačí prakticky cokoli a pokud možné spíše zaměřeno na duševno než fyzický kus. Tzn. je jedno kolik to stojí, ale je důležité, co to vyjádří a v ní vyvolá. 🙂
Davat je uplne super, hlavne ak je to naozaj od srdca… Pred tyzdnom som dostal nadherny darcek od kolegyne… stal par euro a potesil ma viac ako mnohe darceky za niekolko sto eur… Vystihoval presne to co je pre mna dolezite a bol od srdca…
Už dávno som všetkým povedal, nech mi nič na Vianoce, meniny, či narodky nekupujú, iba ak vážne chcú. Ja tiež nezvyknem kupovať. Neviem ani čo by som tak mohol chcieť. Tiež nemám rád, keď sa niečo kupuje „lebo sa to patrí“.