To, ako muž zareaguje na správu o tehotenstve partnerky či manželky, je veľmi rôznorodé.

Závisí to od veku, či je v partnerskom vzťahu dlho, či je to vzťah perspektívny, či bolo tehotenstvo plánované, či sa „len“ prihodilo, či je to prvé tehotenstvo alebo desiate, či čakajú jedno alebo viac detí…

V každom prípade už to, že došlo k oplodneniu, je (v dnešnej dobe) veľký zázrak. Koľko vecí musí klapnúť na 100 %, aby sa všetko spojilo a rozdelilo presne tak, ako to príroda fantasticky vymyslela. Aby sa z jedného milimetra vyvinul človek schopný života.

Ak sa ti to podarilo, tak si zdravý 🙂

Ak chlap splodil dieťa, v tomto štádiu len malú bodku, je zdravý a to je základ, pretože v dnešnej dobe sa čoraz častejšie vyskytujú s mužskou plodnosťou ťažkosti.

Ak k oplodneniu došlo v pozitívnom duchu, je to očakávané, prípadne dlhodobo nedosiahnuteľné, tak v prvom rade po podaní správy od partnerky v každom mužovi nastúpi hrdosť: „Dal som to, som chlap a budúci OTEC.“

V druhom rade, niekde v mozgu zasvieti kontrolka, že pozor! Nastupuje nezvratná a veľká životná zmena, zmena roly z muža na otca, a niektorých to môže dosť vyplašiť.

Samozrejme, veľmi závisí od toho, ako to berie samotná žena v požehnanom stave. Ak ona panikári, k pozitívnej situácii to nepridá.

Ak k oplodneniu došlo náhodou, nechtiac, a tá veta: ,,Som tehotná” v tebe vyvolá: paniku, obranu, pokašľal som to… nemal by si reagovať agresívne či nezodpovedne. Tá malá bodka rozkoše v bruchu si zaslúži triezvy a zodpovedný prístup.

TENTO prístup ti pomôže

V mojom okolí a v práci som sa stretla s rôznymi reakciami mužov. Ak žena berie tehotenstvo pozitívne, teší sa a muž na správu reaguje latentne, tak je z toho roky nešťastná a pamätá si to. Ak žena berie tehotenstvo nezodpovedne, tak je jej to jedno.

V manželskom či stabilnom partnerskom zväzku je tehotenstvo vítané, pozitívne a ako sa hovorí: „Sme tehotní.“ Vyskytuje sa aj tzv. Couvadov syndróm, a teda muž má príznaky tehotenstva: zvracia, priberá, má závraty či cíti kopanie dieťaťa. V mojom okolí som sa s tým nestretla, ale literatúra to popisuje.

Mal by si byť empatickejší a teda sa prispôsobiť žene. Je jej nepríjemné, ak cíti dym z cigarety? Tak teda pri nej nefajči (najlepšie by bolo prestať úplne, veď smrad v ústach zostáva).

Chce a musí jesť zdravšie? Tak sa i ty prispôsob a nedaj si klobásku, čipsy či liter piva. Je jej na konci tehotenstva ťažko? Tak jej pomôž s obutím, s taškami či so starším dieťaťom.

Takto to prežíval môj muž

S mojím partnerom som bola 8 rokov, keď sa nám na „prvý šup“ podarilo stvoriť nášho prvého syna. Reakcia zo strany partnera bola viac než pozitívna. Ja, tak veľmi matersky založená, som potrebovala práve toto.

Na to, že roky odmietal deti a zväzok manželský, to bola fajn zmena. Bral všetko veľmi zodpovedne a vedel, že v našom vzťahu príchod malého človeka spôsobí revolúciu.

Áno, bola to revolúcia, pretože vzťah s dieťaťom a bez neho je diametrálne odlišný. Počas tehotenstva sme riešili svadbu, štátnice a presťahovali sme sa do Anglicka, kde začali moje materské časy. Sprevádzal ma všetkými pocitmi, ktoré tehotné ženy sužujú.

Či už to boli fyzické ťažkosti s pribúdajúcimi týždňami – priberanie, strie, pálenie záhy, nutkanie na močenie, bolesti v boku, bolesti chrbtice, pocit že vybuchnem, až po úzkosť z neznámeho. Ako ten malý človek zmení všetko a či to zvládnem. Rešpekt z pôrodu – schválne nepíšem strach, ale rešpekt pred „dňom D“.

Na ženu je toho naraz príliš veľa

Muž by mal chápať zmenu psychiky ženy, ktorá je ako aprílové počasie. Veď hormóny burcujú ozaj všetkým. Už samotný fakt, že v sebe nosí život. Chlap splní misiu na začiatku a hotovo…

Žena musí pretrpieť závraty, nechutenstvo, zvracanie, pažravosť, priberanie, pukanie kože, zníženie sebavedomia vzhľadom na rozmernosť tela, zmenu práce, stratu sociálneho kontaktu a zníženie príjmu, pravdepodobne, na dlhý čas. A pocit, že ten malý votrelec jej rozpučí všetky orgány. A popri tom všetkom sa blíži deň, o ktorom tak veľa počula.

Ak je tehotenstvo bezproblémové, teda fyziologické, tak je všetko fajn. No ak pribudnú ťažkosti, žena je na rizikovom či je hospitalizovaná v nemocnici, tak je to zlé. K bežným pocitom nastupuje panika až hrôza o holý život bábätka či samotnej ženy.

Dni v nemocnici sú ako týždne a z prostredia nemocnice prichádza stres – táto potratila, hentá skôr porodila, tu zomrelo dieťa na JISke, tu sa stal konflikt s personálom či spolubývajúcou, k tomu odlúčenie od partnera či od detí. Partner by mal byť denne oporou svojej tehotnej polovičky.

TOTO žene určite nehovor

Žena, ktorá je v opojení tehotenských hormónov, veľmi zle vníma reči typu: „Kysneš, máš veľký zadok, veľmi si pribrala…“

„Nie, nejdem s tebou na prehliadku“, či kurz alebo do nemocnice (ak to ona veľmi chce).

Taktiež jej nerobí dobre, ak ju muž odmieta sexuálne, ak očakáva, že sa s ňou zosobáši (kvôli dieťaťu), ak má pripomienky na pohlavie dieťaťa alebo, nedajbože, navrhne umelé prerušenie tehotenstva.

Naopak, veľmi dobre jej padnú poznámky o požehnanosti, o zväčšovaní prsníkov. Taktiež záujem o sex, záujem v starostlivosť o dieťa či záujem zúčastniť sa pôrodu.

Ako je to s tehotenstvom a sexom

Ak je všetko po zdravotnej stránke OK, tak sa môžu partneri venovať sexu takmer rovnako ako predtým. Treba však zvýšiť hygienu a ku koncu aj polohy, nakoľko bruško zavadzia.

Veľakrát som počula, že má muž problém s tým, že jeho penis akokeby búchal po hlavičke dieťaťa a sex odmieta. Je to nezmysel, aj keby bol partner nadmieru obdarený. 🙂

Ak sa u ženy prejavuje hyposexualita, tak jej nedostatok sexu, resp. sexuálneho záujmu zo strany partnera nevadí. Avšak, ak má žena hypersexualitu (obe súvisia s rôznymi hladinami hormónov), tak to môže byť problém.

Ak je všetko fajn, tak odporúčam 6 týždňov pred a 6 týždňov po pôrode už nemať penetráciu, teda pohlavný styk. Ale to neznamená, že teraz máš zostať bokom, veď existuje množstvo rôznych techník, ako ťa môže tvoja partnerka uspokojiť. Sex v závere tehotenstva môže byť s veľkým bruchom už trochu „komický”.

Každopádne, ak žena prenáša a teda je po termíne, pohlavný styk sa odporúča. Spermie totiž obsahujú prostaglandíny, čo sú prírodné látky, ktoré pôsobia ako vyvolávačka.

Každé tehotenstvo a aj okolnosti sú iné

Druhé tehotenstvo sme veľmi plánovali, nakoľko manžel bol veľmi zaľúbený do syna, ktorý nám robil veľkú radosť. Naše druhé dieťa, dcérka, bola splodená opäť na „prvý šup” za dokonalých podmienok, a preto som presne vedela, že som tehotná.

Na druhý deň som stretla kamarátku a ona sa ma pýtala, že čo mám nové. Tak som jej povedala: „Asi som 12 hodín tehotná.“ V podstate v tej chvíli niekde v brušku došlo k spojeniu. Tehotenstvo s dievčatkom však bolo diametrálne odlišné, pretože mojou chybou sme mali partnerské problémy.

Rokmi sa vzťah upravil, ale tretie dieťa môj partner už odmieta. V podstate na to, že nechcel ani jedno a ja som chcela štyri, tak máme kompromis. Keďže som stále s tehotnými ženami či ich bábätkami, tak by som aj chcela ešte jedno malé mrňavé bábo, ale tiež si uvedomujem, že na to treba dvoch.

Najdôležitejšie je, že teraz nám je dobre tak, ako to je – máme našu štvorku.

Mamičkám hovorím, aby nezabúdali na svojho partnera

Ak je žena zodpovedná a materinsky založená, tak zväčša prejde aj kurzom predpôrodnej prípravy.

Dodá jej to sebavedomie, začne mať pred pôrodom rešpekt a nie strach, rozšíri sa jej všeobecný prehľad, spozná iné maminy s rovnakými trampotami, zacvičí si. Ak je súčasťou prípravy aj jej partner, tak je to super.

Veľa mužov sa zúčastnilo minimálne jednej hodiny, ktorá bola venovaná priamo im, no boli aj takí, ktorí prišli na celý kurz. Sem tam som videla zmätenie, že ako intímne sa rozprávame. Ak na to chlap nie je zvyknutý, tak len pozerá. No ženský svet je aj o tom.

Na každom kurze hovorím aj niečo, čo mužov prekvapuje, pretože budúcim mamičkám vždy prízvukujem: „Je super, že bude to rozkošné malé bábätko hlavnou súčasťou vášho života, ale netreba zabúdať ani na partnera. Roky bol jednotkou, denne bol rozmaznávaný, cítil sa dôležito, bol milovaný a odrazu príde malé a on je mimo hry.“

Áno, chlap to pochopí prvé týždne, že žena je tesne po pôrode (šestonedelie), rieši v hlave hormóny, režim s dieťaťom, ktoré spoznáva, rieši tiež aj fyzické ťažkosti. Ale ak to „pochopenie“ trvá už pol roka či rok a on stále nemá pocit lásky, uznania a sex je skôr výnimkou, tak si pozornosť nájde inde: u kamarátov, milenky a pod.“

Mnoho párov aj z môjho okolia skončilo práve na tom. To malé bejby ich malo spojiť a ono ich rozdelilo.

Preto hovorím mamičkám, aby nezabúdali aj na partnera a denne sa oňho zaujímali, dali mu lásku a pozornosť rovnako ako dieťaťu.

Vzťah treba pestovať a zlaté pravidlo hovorí: „Do 20:00 som Mama, po 20:00 som Partnerka!“ Jasné, u malého bábätka je to 24 hodín, ale tak obrazne povedané. 🙂

Musím ti povedať, že to tak funguje. S mojím partnerom sme spolu už 18,5 roka a z toho sme už 10 rokov manželia.

[MT_vztah]

Na záver by som dodala. Uvedom si, že tehotenstvo partnerky je čarovným spoznávaním aj samého seba, obdobím očakávania, zmien a treba im čeliť zodpovedne a s úctou k životu.

Ak máš akékoľvek otázky na tému tehotenstvo, tak mi napíš. Určite ti odpíšem. 🙂

Ak sa ti článok páčil, tak ho zdieľaj medzi svojimi priateľmi. Pošli ho tvojmu kamarátovi či kamarátke, ktorí momentálne prežívajú tehotenstvo.