Nevidíme to.
Neuvedomujeme si to.
Nie sme si vedomí toho, že naše nálady sú v neustálom pohybe.
Domnievame sa, že sa náš život zhoršil oproti predošlému dňu, alebo oproti poslednej hodine.
Poviem vám jeden príklad:
Keď sme sa stretli prvýkrát
Raz sa ku mne na koučing objednala klientka, pretože si myslela, že má vážne problémy vo vzťahu so svojím mužom.
Stretli sme sa v meste dva dni za sebou.
Pamätám sa na to, ako sme sa prvýkrát stretli. Príjemná, v dobrom stave – udržiavaná pani po štyridsiatke.
Bola vysmiata. Priam žiarila.
O svojom manželovi hovorila ako o skvelom a pozornom človeku.
Dokonca by jeden povedal, že sa chváli tým, akého úžasného muža má.
Počas celej prvej konzultácie mi hovorila o ich dovolenke.
Týždeň pred našim stretnutím sa vrátili z dovolenky pri mori, kde sa venovali jeden druhému.
Chodievali na romantické prechádzky po pláži, opaľovali a kúpali sa. Smiali sa, zabávali a venovali množstvo času spoločným rozhovorom.
Boli jednoducho spolu. Jeden pre druhého.
Keď sme sa stretli druhýkrát…
..už ako sa blížila, už z diaľky bolo možné na jej tvári pozorovať, že sa niečo deje.
Zúrila.
Bola úplne rozhorčená a každú chvíľu som čakal, že doslova praskne od zlosti.
Po úvodnej chvíli sa spustila lavína. Smršť sťažností.
„To je taký hajzel! Absolútne si neváži, čo všetko pre neho robím! Nikdy nič neocení! Je to ten najnevďačnejší človek, akého poznám!“ povedala.
„Máte dvoch manželov?“ pýtam sa jej.
Zarazená odpovedá: „Samozrejme, že nie, prečo?“
„Nehovorili ste mi včera náhodou, aké je to medzi vami všetko úžasné?“ pýtam sa ďalej.
„Hovoriť som hovorila, ale mýlila som sa na plnej čiare!“
„Klamala som samú seba, ako po celé naše manželstvo a ani tá trápna snaha zachrániť nezáchraniteľné, ísť na spoločnú dovolenku, to nespravila!”
“Je hrozný! Myslím si, že bude najlepšie ak sa rozvedieme!“
Taká rýchla a prudká zmena pôsobí absurdne
Zdravý rozum to nepoberá. Je to možno až smiešne.
No VŠETCI sme takí.
Keď nás prepadne zlá nálada, nevidíme. Máme zatemnenú myseľ.
A ČÍM? Myšlienkami…
Keď nás prepadnú nálady strácame našu prirodzenú schopnosť počúvať, vnímať a mať nadhľad.
Strácame perspektívu a vletíme do osobného príbehu o tom, ako veci v našich životoch musia vyzerať.
Život a všetko v ňom sa nám začne zdať vážne a dôležité.
Uveríme osobnej dôležitosti. Naše ego sa s nami zahráva.
Vtedy reálne nevidíme, čo sa naozaj deje.
Keď sme stratení v príbehu, v myšlienkach, sme schopní povedať i tie najväčšie svinstvá.
Buď chlapom, o ktorého sa budú ženy biť!
Sme krutí a možno i bezohľadní
NEUVAŽUJEME nad tým, čo hovoríme.
Vtedy nie je miesto pre pochopenie, toleranciu či vypočutie toho druhého.
Vtedy sa zaujímame o ten svoj svet!
Chrlíme a nakladáme tým druhým, akí sú nemožní…
Ak sa cítime zle, ak sa cítime nepríjemne, nie je to kvôli tomu hajzlovi.
Naše pocity vychádzajú jedine z našich myšlienok.
Nikdy neprežívame vonkajšiu realitu (v tomto prípade partnera). Vždy prežívame len naše vlastné myšlienky.
Ak sa naše myšlienky o tom, aký by partner mal byť, čo by mal robiť, ako by sa mal chovať, nezhodujú so skutočnosťou, a teda s tým, aký naozaj je, je jasné, že si začneme vymýšľať, že je niečo v neporiadku!
A kto je na vine?
No predsa druhá strana…
My za nič nemôžeme. To my sme tí dotknutí a ublížení.
Sme obete.
A aj v skutočnosti sa staviame obeťami, no vlastného ega, vlastných myšlienok.
Nesnažte sa riešiť!
Nie sme našimi myšlienkami. Nie sme tým, čo si o sebe myslíme. A nie sme ani našimi náladami.
Keď nemáte náladu, neberte sa proste vážne. Neberte vážne to, čo si myslíte.
Nie je to pravda.
Stačí si to všimnúť, že momentálne vám bežia v hlave nezmyselné myšlienky, to je celé.
Nesnažte sa vtedy niečo riešiť, komunikovať, vysvetľovať, argumentovať, prehovárať a pod., pretože dám ruku do ohňa za to, že budete mať čo žehliť!
Keď sa niečo povie pod vplyvom emócií a nálad, väčšinou to dopadne zle.
Radšej sa choďte von prevetrať
Povaha nálad nám nedovoľuje, aby sme veci vtedy videli inak.
Keď sme v zajatí nálady, nie sme schopní vidieť to, čo naozaj je a čo sa naozaj deje.
Nemá zmysel veriť takýmto myšlienkam. Nemá zmysel sa príliš zaoberať tým, na čo myslíte, keď máte ZLÚ náladu.
Čím dlhšie sa v tom budeme šprtať, vŕtať, analyzovať a riešiť to, tým dlhšie sa v tom príbehu budete viesť.
Neriešte! Nekomunikujte!
Radšej sa choďte von vyvenčiť…
Staré, dobré desaťkrát sa nadýchnite! Bežte sa prejsť! Choďte si čítať! Robte čokoľvek!
Ak je ešte čo, riešte problémy, keď je vám fajn.
To isté platí aj opačne. Ak začneme rozoberať niečo s človekom, ktorý má práve zlú náladu, to, kam sa bude debata uberať si môžete domyslieť.
Kto má naozaj rád, ak sa šprtáme v tom, ak je nám na hovno? Skutočne nám to pomáha? Alebo to len tvrdia ujovia psychológovia, že to potrebujeme riešiť, prebrať, spracovať?
Čo vlastne potrebujeme spracovať? Hlúpe myšlienky? NIČ!
To všetko sú len naše výmysly!
Sme len viac vzťahovační, otrávení, odmietaví a nemáme záujem sa vŕtať v tom, ako sa cítime.
Ak sa snažíme riešiť problémy, ak sa cítime zle, ak máme blbú náladu alebo ak sa snažíme urobiť nejaké rozhodnutie, nemôže to dopadnúť inak ako len katastrofálne.
Keď máme náladu pod psa, prístup k prirodzenosti a k prirodzenej múdrosti máme zablokovaný.
NEUVAŽUJEME triezvo.
NEVIEME používať zdravý rozum.
Nálady sú tak živnou pôdou pre zmätok a ďalší hnev.
Nálady nie sú príčinou, ale následkom našich zmätených myšlienok.
Často sa snažíme v nálade prísť na koreň problémov, odhaliť pravdu. To, ako veci skutočne sú.
Prejaviť to, ako sa cítime. To, čo si myslíme a nevidíme.
Toto všetko, nás len udržiava v týchto stavoch.
Čím menej pozornosti budeme venovať myšlienkami v zlej nálade, tým rýchlejšie sa nám nálada zlepší.
Zlé nálady deformujú naše vnímanie
Prijmime zle nálady ako súčasť života.
Snažme sa ich čo najviac ignorovať a zdravé psychologické fungovanie sa pre náš život stane prítomné častejšie.
Naša myseľ sa samovoľne navracia neustále k jej prirodzenému fungovaniu a toku myšlienok.
Bez toho, žeby sme niečo s našimi myšlienkami či pocitmi robili.
S naším myslením sa neustále mení naša nálada.
A čo to znamená? Nič! O čom to hovorí?
O ničom! Jedine o tom, že máme iné myšlienky.
Obsah našich myšlienok nie je pre kvalitu nášho života podstatný.
Prestaňme robiť problém z toho, čo si myslíme a z toho, ako sa cítime a dostaneme sa späť k pohode, vnútornému pokoju, vyrovnanosti a láske.
Prečo? Pretože je to naša prirodzená podstata.
A prečo? Lebo je to fajn, keď je nám fajn.
Všetci to chceme, jednoduchosť a ľahkosť. A navyše. Byť v pohode, je sexy…
Držím vám prsty. Dajte mi vedieť, čo ste si uvedomili, čo ste pre seba objavili či uvideli 😉
Som tu s vami, som tu pre vás!
