Citáty. Niektorí ich milujú (a spamujú nimi svoje fejsbukové nástenky), iní sa z nich smejú a berú ich len ako prázdne myšlienky „slniečkarov“.

To, čo z toho sedí na teba viac, je pravdaže tvoja vec. Máš právo myslieť si čokoľvek. Otázka je, čo ti tvoj názor prináša a aké máš výsledky.

Priznám sa ti, že tiež mám občas chuť poslať kade ľahšie tých premotivovaných ľudí, ktorí lajkujú a zdieľajú všetky možné citáty (len teraz neviem, či kvôli sebe alebo kvôli tomu, aby spravili dojem na svojich priateľov), no dobre viem, ako myslia v reálnom živote a ako skutočne žijú.

To sú totiž dve rozdielne veci. Presne ako môj obľúbený citát: „Sú dve verzie pravdy. Tá pekná a tá skutočná.“ Tú peknú verziu rozprávaš priateľom a ženám, že ti nepriali okolnosti, nemal si šťastie… (doplň si vlastnú výhovorku)…, ale asi im nepovieš, že sa bojíš, si lenivý, nechce sa ti a nevieš, ako to máš dosiahnuť.

Je tak? 🙂

Každopádne. Z citátov ľudí, ktorí niečo dosiahli, sa máme čo učiť. A keď sa nad nimi zamyslíš a pochopíš, čo tým chcel dotyčný povedať a aplikuješ to do svojho života (dosť podstatný krok), môže ti to pomôcť stať sa schopnejším a lepším chlapom.

Ako som už vravel, jedna vec je citáty zdieľať, no niečo úplne iné je riadiť sa podľa nich a žiť nimi.

Prinášam ti teda môj osobný pohľad na niektoré známe či neznáme citáty. Možno ti to pomôže uvidieť ich v novom svetle a nakopne ťa to k tomu, aby si nimi konečne začal žiť.

Stávaš sa takým človekom, ktorého názory počúvaš. Nemám ti to za zlé. Aj ja som počúval moju maminu, učiteľov a ufrflaných kamarátov. Zlomilo sa to vtedy, keď som začal čítať knihy (Carnegie, Kiyosaki, Toman…) a mal som iné názory.

Zvolil som si počúvať iných ľudí a učiť sa od nich. Páčili sa mi totiž výsledky, ktoré dosahovali a na základe ktorých mi radili oni. A to odporúčam aj tebe. Počúvaj tých, ktorí sú tam, kde sa chceš dostať ty.

S obľubou hovorím, že čím som bol vo väčších sračkách, tým budem úspešnejší (teda pokiaľ budem preto aj niečo robiť, aby som sa z tých sračiek dostal). Čím si bol na tom v minulosti horšie, o to viac sa chceš z toho dostať. A už nikdy sa tam nechceš vrátiť.

Občas je bolesť z toho, že sa vrátiš tam, kde si bol, silnejšia ako vec, ktorú potrebuješ spraviť preto, aby si sa tam už nedostal. A tak radšej začneš makať na sebe, vzdelávať sa, cvičiť a staneš sa novým, lepším človekom. Nech ťa „sračky“ zocelia.

Vieš koľko žien ma v minulosti odmietlo? Stavím sa, že viac ako teba. Prečo si to myslím? Pretože som skúšal. Zoznamoval sa. Písal. Konverzoval. Stretával som sa s nimi. Za 4 roky som bol vonku s vyše 150 ženami. S väčšinou z nich mi to nevyšlo. To sú ženy.

A čo práca či biznis? Prišiel som doteraz spolu o vyše 50.000€, ktoré som nesprávne investoval a za prvé 3 roky po škole mi nevyšli 4 biznisy. Prečo ti to vravím? Nebojím sa robiť chyby. V skutočnosti zbieram len veľmi cenné skúsenosti, vďaka ktorým sa učím a rastiem (aj keď sa to hneď nazačiatku nezdá).

„Hmm, ten frajer má tehličky na bruchu a kopec peňazí,“ hovoríš si. A koho to zaujíma? Chceš sa na neho vyhovárať? Alebo ťa to bude motivovať mať to tiež? Pozri, možno to bude znieť tvrdo, ale každý na teba kašle. Všetci sa zaujímame v prvom rade o seba.

95 % času rozmýšľame o sebe a zvyšných 5 % o druhých vo vzťahu k nám (kredit: Ivo Toman)! Ja, ty a aj ten tehličkový pracháč. Neporovnávaj sa s druhými. Neporovnávaj sa so mnou. Každý žijeme svoj vlastný život, máme vlastný príbeh, skúsenosti a problémy. Vždy sa porovnávaj len sám so sebou. Ostatní nech sú ti ukradnutí. Oni to za teba nespravia.

Odmietnutie je tvoj učiteľ. Aj pád na hubu je pád vpred. Len blázon robí stále to isté a očakáva iné výsledky (toto by mohli byť ďalšie 3 citáty, hehe). Predstav si nasledovný scenár.

Vidíš krásnu ženu pri bare a chceš ju osloviť. Prídeš teda za ňou (dajme tomu, že naberieš tú odvahu), ospravedlníš sa a povieš jej, že je najkrajšia žena, akú si kedy videl a ponúkneš sa, že ju pozveš na drink. Ona poďakuje a odmietne (prípadne povie, že na niekoho čaká alebo má priateľa). Spravíš to tak 20x. S tým istým výsledkom. Otázka za milión… čo si z toho odnesieš? Odpoveď nechám na teba.

Ako môžeš chcieť, aby ťa ženy chceli a milovali, keď sa nemiluješ ty sám? A prečo by ťa aj mali? Z ľútosti? Takto to, môj zlatý, nefunguje. Začať musíš od seba. Pozri sa do zrkadla a povedz si: „Milujem sa!“ Sprav to. A usmej sa. A buď z toho šťastný.

Príde ti to choré? Sebaláska je hriech (alebo podobný bullshit, ktorý si niekde počul)? Kľudne sa tráp a fňukaj ďalej, ak ti to prináša želané výsledky. Ale ak chceš, aby sa o teba druhí zaujímali, zaujímaj sa najprv ty o nich. Ak chceš, aby si mal dobré kontakty, buď najprv dobrým kontaktom ty sám. Začni od seba.

Viera hory prenáša (ďalší citát hehe). Henry Ford asi práve nebol sfajčený (ako niektorí francúzski romantickí básnici), keď toto povedal. A mal úplnú pravdu. Keď si dopredu povieš, že to nedáš, tak sa o tom presvedčíš natoľko, že nespravíš žiadnu akciu a utvrdíš sa v tom… naozaj to nedáš. A môžeš sa poklepkať po ramene. Si borec! Či?

Čo, ak by si si povedal, že to dáš? Aký je v tom rozdiel? V podstate žiaden. Je to len o tvojom rozhodnutí, či chceš alebo nechceš a v akcii, ktorú následne spravíš (alebo nespravíš). Môžeš mať buď výhovorky alebo výsledky. Nikdy nie oboje. Je to na tebe.

Vieš, ako rastú svaly? Nie, teraz nemám na mysli steroidy. Začneš zdvíhať činky. Je to na začiatku pre teba náročné. Zápasíš s päťkilovými jednoručkami. No, po čase si na to zvykneš a tvoje svaly sa tomu zaťaženiu prispôsobia. Čo spravíš v tomto momente?

Máš možnosť skončiť, opakovať to alebo si pridať. Ak skončíš, tak to bolo zbytočné. Ak budeš opakovať s tými istými váhami, zachováš si daný nárast svalov, ale nikam ďalej sa neposunieš. Ak zvýšiš záťaž, opäť telo nakopneš k tomu, aby sa prispôsobilo rastom svalov.

To je len jeden príklad z tisíca. Je potrebné, aby si nikdy neprestal rásť. Neustále si dávaj nové ciele, výzvy a vystupuj zo svojej zóny komfortu (pretože inak si zvykneš, začneš stagnovať a upadať).

Začal som chodiť von s Martinou. Bola z toho istého sídliska a chodili sme sa prechádzať v zime po uliciach. Rozprávali sme sa a dobre sme si rozumeli. No v mojej hlave vírila neustále myšlienka, ako ju mám pobozkať. Mám sa jej to spýtať? Alebo to spraviť len tak? A je už na to správny čas?

Nespravil som to a domov som odchádzal s tým, že nabudúce to už musím stoj čo stoj spraviť. Prišlo ďalšie stretnutie. Prechádzali sme sa a ja som jej plánoval skočiť do cesty a uprostred vety ju pobozkať. Len tak. Nepobozkal som ju. Nenabral som odvahu. Takto sa to opakovalo ešte 3-4x. Potom sme sa stretávať prestali. A ona si našla priateľa. Ten správny čas nie je totiž nikdy. Potrebuješ si sám vytvoriť podmienky a občas to risknúť.

Koľkokrát si so ženou vždy súhlasil? Odviezol si ju zakaždým domov. Vždy si za ňu zaplatil. Odpísal si jej zakaždým na správu. Pomohol si jej s úlohami. Riešil si za ňu problémy. Nechal si ju vyplakať sa ti, ako sa znovu vyspala s nejakým hajzlom a on ju sklamal. Koľkokrát? Asi veľa, že? Teda pokiaľ si aspoň spolovice taký, ako som býval ja. Dobrý chlapec. Bútľavá vŕba. Otrok.

Akonáhle som však prestal tancovať, ako ženy pískali a začal som robiť veci podľa toho, ako som to chcel ja (bez snahy zapáčiť sa), stával som sa čoraz viac slobodnejším. A sloboda je pre ženy ku*evsky príťažlivá. Pretože ťa zrazu nevlastnia. Niečo na tom je, byť rebelom :).

Poznáš ten pocit, keď sa ti fakt nechce? Ale, že fakt! Máš povysávať svoju izbu alebo utrieť prach. Máš napísať článok. Máš si prečítať knihu. Máš si zacvičiť. Máš osloviť ženu. Máš si ísť zaplatiť faktúru za telefón… mohol by som takto pokračovať donekonečna vecami, ktoré sa mi nechceli robiť.

Spravili sa? No, samé určite nie. Aj tak som ich nakoniec musel spraviť. Ale dovtedy som minul množstvo času, bol som znechutený a nijak to nezlepšovalo môj život.

Myslím, že na jednom z tréningov Andyho Winsona som počul skvelý citát, ktorý vo mne zarezonoval: „Keď sa ti nechce, musíš!“ Dokonalé! A funguje to skvelo :). Sprav to najbližšie takto, keď sa ti niečo nebude chcieť. Ušetríš množstvo času a nebudeš tak znechutený. A kto vie, možno ťa to bude nakoniec aj baviť.

Mám pre teba výzvu. Ak sa na to cítiš, zdieľaj citáty so svojimi priateľmi a ukáž im tým, že nie si len ďalší „zdieľač na prázdno“, ale budeš sa nimi odteraz riadiť! A to už chce gule, prekonávať samého seba, ako vraví Zig Ziglar.

Ktorý citát sa najviac páči tebe? Napíš mi dolu do komentárov.