Ako je možné, že sa vytráca zo vzťahov blízkosť?

Ako je možné, že si prestávame vo vzťahoch rozumieť? Chápať sa?

Ako to, že na začiatku vzťahov sme si blízki a nedokážeme sa od seba odpútať? Čo sa to deje?

Vytráca sa blízkosť? Alebo sa vytrácame zo vzťahov my sami?

Kde ste, keď ste s druhými ľuďmi?

Kde ste, keď ste na rande?

Kde ste, keď ste so svojou partnerkou či partnerom?

Kde ste, keď s niekým hovoríte?

Nemyslím teraz miesto, kde sa nachádzate.

V tomto článku sa pozrieme na to, prečo tak veľmi partnerské a taktiež medziľudské vzťahy chradnú, prichádzajú o blízkosť či intimitu.

Odídeme zo vzťahov skôr, než by sme si to stihli všimnúť.

 

Byť TU, nie len fyzicky

Často krát o tom hovorím. Často krát o tom píšem.

Naše fyzické telá majú perfektnú vlastnosť, že sú neustále prítomné tam, kde sú. Nepodmieňujú sa našej psychike.

Keď sa presúvame z bytu do reštaurácie, tak ideme po ulici/do auta/na autobus, až kým nie sme v reštaurácií. Sedíme v reštaurácií za stolom, okolo sú ľudia, čašníci, bar.

Dopravujeme svoje fyzické telá z bodu A do bodu B. Sú neustále tam, kde sú. A tam je bodka.

Keď sedíme v reštaurácií, nemusíme kontrolovať to, či sme si naše telá zabudli niekde po ceste či v obchode. Idú stále s nami.

S našou psychikou je to ale úplne inak.

 

Neustále na cestách

Môžeme byť fyzicky v reštaurácií, ale na rovine našej mysle môžeme byť stále doma. Môžeme byť v práci a hlavou doma pri rodine.

Môžeme byť doma pri rodine, no hlavou v práci. Môžeme byť na rande, ale hlavou v myšlienkach o tom, čo povieme potenciálnej partnerke či partnerovi.

Môžeme byť ponorení v spomienkach a myšlienkach o minulosti či predstavách o budúcnosti. V oboch prípadoch tieto svety v tento moment neexistujú.

Môžeme byť fyzicky s osobou, ktorú ľúbime, ale hlavou sme stratení v myšlienkach. Premýšľame o tom, čo bolo, premýšľame o tom, čo bude.

Čo už povedal/nepovedal, čo je vhodné povedať/čo by som povedať nemal, ako pôsobím, ako vyzerám atď.

Môžeme byť fyzicky s osobou, ktorú ľúbime, no zároveň čumíme do mobilu a pozeráme si fotky na internete.

Byť s niekým a zároveň si niečo písať, pozerať do PC či periférne sledovať telku.

 

Kedy sme v skutočnosti s tými ľuďmi napriamo, na ktorých nám tak záleží?

Keď som s niekým, tak som s niekým. Som TU pre tú osobu, som s tou osobou

Či už premýšľame nad tým, čo budeme robiť potom, alebo čo máme/nemáme povedať, alebo „skrolujeme“ instagram ani v jednom prípade s tými druhými nie sme.

Fyzicky áno. Ale hlavou, nie. Svojou prítomnosťou nie.

A čo by som zdôraznil. Najmä srdcom nie…

Blízkosť, intimita, záujem, porozumenie, byť tu pre seba, láska… je presne to, čo od vzťahov všetci chceme.

Ale v skutočnosti veľakrát v tých vzťahoch nie sme. Fyzicky možno áno, ale na rovine našej pozornosti sme roztrieštení do všetkých strán.

Práve v tieto chvíle, keď sme mysľou roztrieštení, stávajú sa z nás neprirodzené mátohy, ktoré len plácajú povrchné nezmysly do vetra, len aby bolo o čom hovoriť, len aby sme sa o čom mali baviť, len aby nebolo ticho…

Zrazu si nemáme po čase čo povedať, začíname si všímať rozdiely, začíname byť nespokojní.

 

Blízkosť neodišla, no naša hlava áno

Stalo sa to i mne. Veľakrát. Stáva sa to každému. V partnerských vzťahoch je to vidieť najčastejšie.

O čom hovorím? O tom, že máme pocit, že teta blízkosť sa vybrala na špacír.

Hmm, je fajn sa mrknúť na to, že s blízkosťou sa nestalo nič.

To jediné, čo sa vybralo na špacír sme my sami s našimi myšlienkami.

Naskočili sme do nejakých myšlienok v našej hlave a vyberieme sa tak na potulku po vymyslených či virtuálnych svetoch.

Dokážete si predstaviť byť s niekým bez telefónu?

Teraz to už robím. Boli časy, kedy som aj ja počas toho, keď som bol s niekým ťukal do mobilu, odpisoval na správy či e-maily, sledoval fotky na instagrame a podobne.

Keď som teraz s niekým, tak som s niekým. A nič iné ma nezaujíma iba to, byť s tou osobou, s ktorou som.

Keď sledujeme všetky sociálne siete či fotky, nie sme ani na tých fotkách či situáciách, ktoré odfotenené sledujeme, ani tam s tými ľuďmi, ktorí pri nás sedia.

 

Nič vám neutečie, o nič neprídete

Tým, že pozeráme do telefónov, keď je niekto pri nás, prichádzame o vzácne momenty byť s druhými napriamo.

Jediné, čo nám môže ujsť je to, byť v ten moment s druhými, byť tam pre druhých. Baviť sa o niečom, o čom sa radi zhovárame.

Zažívať spolu krásne chvíle. Smiať sa. Tešiť sa. Cítiť blízkosť. Spojenie. Lásku.

Presne o to prichádzame, keď sme uviaznutí v našich hlavách, telefónoch, počítačoch či televízoroch.

Prichádzame o príležitosť venovať sa druhým. Vnímať druhých. Zaujímať sa o druhých. Pýtať sa druhých na to, na čo sme sa ešte nepýtali.

Rozprávať sa o veciach, o ktorých sme sa ešte nerozprávali. Dozvedieť sa o druhých veci, o ktorých sme netušili.

Počuť od druhých to, čo by nás zaujímalo. Počuť vtipné príhody zo života druhých. Spoločne sa zasmiať, či si poplakať.

Prichádzame o príležitosť prežiť krásne, silné a emotívne momenty.

 

A kvôli čomu?

Lebo sa zaoberáme v hlavách niečím, čo v ten daný moment neexistuje, čo v ten daný moment nie je na mieste.

Lebo musíme zistiť, čo sa deje na Facebooku, aké fotky pridali naši kamoši, kto čo obedoval, kto čo pije, kde kto je, koľko e-mailov nám prišlo do schránky…

Niektorí ľudia si zakladajú na tom svoj život. Že sledujú životy druhých. Prehliadajú tak fakt, že nežijú potom svoj vlastný život.

Čo z toho, že si neustále obzeráme životy druhých a nežijeme svoj vlastný?

A ani sa nenazdáme a tí druhí, s ktorými tak veľmi chceme byť, tu zrazu nie sú.

Odídu. A možno poniektorých vidíme poslednýkrát. To nevieme. A to je fakt.

Nevieme, kedy sa uvidíme poslednýkrát, ale my sa radšej venujeme svojim myšlienkam či smartphonom, ako druhým ľuďom, o ktorých tvrdíme, že ich máme radi, že nám na nich záleží, ktorým hovoríme, že ich ľúbime…

Potom, keď odídu z našich životov tí, ktorých sme mali radi, tak ľutujeme, čo sme ešte nepovedali, čo sme ešte mohli urobiť, čo sme ešte mohli povedať.

Ľutujeme to, že nemôžeme vrátiť čas a byť aspoň nachvíľu s tými druhými.

 

Byť spolu

Je to celé viac než jednoduché. Keď ste s niekým tak s ním buďte.

Keď ste v práci s kolegami, tak s nimi buďte. Keď ste s partnerkou či partnerom, tak s ňou buďte. Keď ste so svojími deťmi, tak s nimi buďte.

Buďte prítomní tam, kde ste.

Ani si nevšimnete, ale začnete si tak omnoho viac vážiť to, že môžete byť práve s tými, s ktorými ste.

Všetko zrazu začne byť intenzívnejšie, farebnejšie, zmyselnejšie a ako bonus, začnete znovu vnímať blízkosť či lásku.

Keď s niekým chcete byť, tak tam buďte, keď nie, tak radšej odíďte, ako byť v hlave neprítomný.

Pozerajte sa druhým ľuďom do očí. Nie dezorientovane do všetkých smerov.

Vnímajte to, čo hovoria. Nie to, čo chcete povedať vy, následne potom, čo dorozprávajú.

Počúvajte to, čo vám chcú povedať. Nie to, čo si o tom myslíte vy.

Odpovedajte na to, na čo sa pýtajú. Nie to, čo si myslíte, že počujete, nie to, čo chcete povedať vy.

Objímte tú osobu, ktorú chcete objať. Nebojte sa dotknúť druhých ľudí.

 

Kedy ste naposledy…

Blízkosť, intimita, porozumenie či láska. Je to jedno ako to označíme.

Tá energia, ktorá vzniká medzi dvoma ľuďmi, je tam neustále prítomná, akurát jej nevenujeme pozornosť.

Venujeme pozornosť sebe a svojim myšlienkam.

Kedy ste naposledy boli s partnerom len tak pri sebe potichu?

Kedy ste naposledy boli s partnerom len tak pri sebe a dívali ste sa do očí jeden druhému bez slov?

Kedy ste naposledy boli s partnerom len tak pri sebe a držali sa za ruky?

Kedy ste naposledy boli s partnerom len tak o seba opretí a pozerali sa na krásy prírody?

Kedy ste naposledy s partnerom ležali na sebe len tak na deke a pozerali na krásnu nočnú oblohu?

Láska, to, po čom všetci túžime, sa v živote nachádza v každý jeden moment, len si to nedovoľujeme vidieť a vnímať.

Sme rozptýlení toľkými vecami, že nedokážeme zostať bdelí pri druhých, s druhými.

 

To, čo nás ľudí spája je práve láska

Je to práve naša pozornosť, ochota, byť tam pre druhých ľudí. Byť tam pre nich, kvôli ním, byť im oporou, podporou, vzájomnou pomocou.

Človek, ktorý prišiel výhradne kvôli sebe a svojím pochodom v hlave zostane navždy prázdny a v konečnom dôsledku sám, i keď bude mať okolo seba milión ľudí.

Veľakrát som sa stretol s výrokmi ľudí typu: „Môžem mať okolo seba množstvo ľudí, aj tak si pripadám sám.“

A to nie je o tých ľuďoch naokolo, to je o tom, že nie sme prítomní tam, kde sme.

VZŤAHY sú to, čo z nás robí väčších ľudí.

VZŤAHY sú to, čo nám umožňuje byť silnejšími.

VZŤAHY sú to, čo v nás zosiluje našu vlastnú krásu a veľkoleposť.

Láska je to, čo nás spája. Láska je to, čo nás učí lietať. Láska je to, čo spôsobuje to, že kvitneme.

Toto ale nemôže okúsiť ten, kto je neustále stratení vo svojom osobnom svete, vo svojej hlave či virtuálnom svete v telefóne.

Keď s niekým nie som napriamo, je jasné, že necítim lásku. Pretože sa zaoberáme sebou.

Sme v tomto neuveriteľní klamári. Tvrdíme, že druhých vnímame, no zaoberáme sa sami sebou, svojimi myšlienkami.

Tým, čo si myslíme, že si myslia, tým, že premýšľame o tom, čo si budú iní myslieť, tým, že dopredu máme predpripravené odpovede na to, čo druhí hovoria.

 

Vyskúšajte si byť s druhými napriamo

Vyskúšajte byť tu pre druhých.

Vyskúšajte venovať svoju celú pozornosť tej osobe, ktorá je priamo pred vami.

A ja vám garantujem, že to, ako sa zmenia vaše vzťahy a vaše vnímanie sveta, bude pre vás niečím neuveriteľným, nepochopiteľným, novým a nebudete rozumieť tomu, ako ste mohli prichádzať o príležitosť byť tu s druhými, byť tu pre nich.

My nepočujeme a nevidíme.

Sami uvidíte to, že ste zaspali vo vašich myšlienkach o tom, že je niečo teraz dôležitejšie, ako byť s tým, s kým ste.

To jediné, čo všetci chceme, je láska, ale vnímať ju, nejde bez nás.

Vzťahy, láska… to všetko, začína od nás. Je to len a len na vás. Nie na tých druhých.

To jediné a zároveň to najviac, čo si vieme vo vzťahoch dať je naša prítomnosť. Nie len fyzická ale i duševná. Byť tam, byť bdelí, prítomní pri druhých.

Blízkosť sa nemôže stratiť, ak sme pri druhých ľuďoch a nezaoberáme sa našimi myšlienkami, vymyslenými príbehmi či virtuálnymi svetmi.

 

Čím viac cítime lásku, tým viac milujeme

Sme vyrobení z lásky a nie je možné nemať niekoho rád. Môžeme si o druhých navymýšľať kopu nezmyslov a hovädín, ktoré nám dokážu druhých sprotiviť.

No v skutočnosti prežívame jedine naše myšlienky.

Ak sme ale pri druhých napriamo, najviac ako vieme, neexistuje možnosť, že by sme nemali krásne a plné vzťahy, ktoré by nás bavili…

Čím viac sme skutočne s druhými, tým viac s nimi chceme byť. Čím viac sme spolu, tým viac spolu chceme byť.

Čím viac cítime lásku, tým viac milujeme. Čím viac milujeme, tým viac máme pocit, že nám život dáva zmysel.

Čím viac nám dáva život zmysel, tým nás všetko baví. Sme šťastní…

Toto neurobíte. Toto sa nenaučíte. O toto sa nemusíte snažiť. Na toto neexistuje návod či technika.

Každý to máme v sebe. Len to nevidíme. Naučili sme sa zaspávať, zasekávať v myšlienkach.

Ako deti sme boli TU neustále. A toto všetko je nám veľmi dobre známe…

Stačí si to všimnúť. Stačí si to vyskúšať.

Nemusíte mi veriť, sami na to prídete, no iba v prípade, ak to vyskúšate…

A napíšte mi. Napíšte mi vaše postrehy či „AHA“ momenty z vašich životov.

Som tu pre vás.

[MT_vztah]