Všetky vzťahy začínajú od nás. Je to prostý výrok, ktorého podstata je i dodnes pre mnohých zahalená veľkou neznámou.

Ide hlavne o to, že na tento výrok sa môžeme pozrieť z rôznych uhlov pohľadu, pričom každý z nich prináša novú dimenziu významu, hĺbky vzťahu.

Pochopenie, uvedomenie, akým spôsobom vznikajú a fungujú vzťahy nám môže priniesť do vzťahov nesmiernu jednoduchosť, ľahkosť, pohodu a najmä to obohatí, skvalitní vzájomné spolužitie.

Ani zďaleka si neuvedomujeme, k čomu nám vzťahy naozaj neslúžia a napriek tomu do nich lezieme, pretože sa domnievame, že v nich objavíme niečo, čo v nich objaviť nemôžeme.

Téma vzťahy je pre mňa jedna z tých, ktorá je najviac zahalená najväčšími a hlboko zakorenenými mýtmi, predstavami či dogmami, ktoré spôsobujú problémy, ich nefunkčnosť a v konečnom dôsledku často krát i rozchody.

Sme zžití s množstvom paradigiem o tom, čo vzťah je a ako by mal fungovať. Sú veľakrát nevedomé. Sami totižto nevieme, odkiaľ sme ich prevzali, no podstatné je to, že v ne veríme, že sa s nimi identifikujeme a prenášame ich do vzťahov.

Problém nie je v tom ich nejako skúmať či analyzovať, prípadne sa ich zbavovať.

Stačí si všimnúť, že veríme týmto mýtom, prestať sa podľa nich navigovať a dovoliť si otvoriť sa možnosti, že by veci mohli vo vzťahu fungovať inak, ako si predstavujeme.

 

Čo sa stane?

Vytvoríte krásne, kvalitné a pevné vzťahy. A čo je ozaj dôležité, jednoduchou a prirodzenou cestou.

Z pomedzi veľkého kvanta rozličných mýtov som vybral 7 tých najhrozivejších, najmenej prospešnejších, a teda tých, ktoré najviac devalvujú naše vzťahy, spôsobujú konflikty, rozpady..

Snažil som sa ich zrozumiteľným spôsobom zoskupiť, prepojiť a zoradiť. Prezradím vám 7 najväčších mýtov o vzťahoch.

Nemá význam určovať parametre a dávať popis tomu, čo vzťah je. A už vonkoncom nemá zmysel definovať to, ako by mal/nemal správny vzťah vyzerať.

Taktiež nemá význam určovať parametre a dávať popis tomu, čo znamená láska.

Je ale jednoduchšie poukázať na to, čo láska nie je, a teda poukázať na to, ako sa chováme, keď vlezieme do svojich osobnosti či premýšľania.

Pozn. termín „PARTNER“ je uvedený ako univerzálny tvar a významovo implikuje alebo je nositeľom tak ako partnera – muža i partnerky – ženy.

 

7 NAJVÄČŠÍCH mýtov o vzťahoch

1. mýtus: Hľadáme toho správneho partnera, hľadáme lásku

Z každej strany to môžeme počuť: „Mal by si vedieť, čo chceš!“

A riadime sa tým i vo vzťahoch.

Sme natoľko upnutí na svoje (obzvlášť nevedomé) presvedčenia a ideály o tom, ako by mal partner vyzerať a chovať sa, že nám nepríde vôbec zvláštne prehliadať častokrát to, že ten partner stojí pred nami, no my ale hľadáme ďalej…

Či už sú to veľké prsia, vyšportovaná postava, tmavé vlasy, konkrétne znamenie, konkrétne charakterové črty, vlastnosti a tak ďalej, alebo sa tvárime, že chceme len „normálneho“ partnera a nič viac nám k šťastiu nechýba, filtrujeme všetkých cez náš obraz o tom, akého partnera hľadáme.

Po prvé, vyprdnite sa na obraz o tom, akého partnera chcete. Teraz ma budete asi chcieť najradšej udrieť.

Z každej strany z osobného rozvoja a taktiež odborníci na pozitívne myslenie, odborníci na vzťahy, nám odporúčajú ujasniť si to, akého partnera chceme a čo na partnerovi nechceme, čo si neželáme. S tým, že sa máme sústrediť samozrejme na to pozitívne.

 

Poviem vám niečo, čo sa vám páčiť zaručene nebude

Ujasňujte si čo chcete, koľko chcete, dovtedy kým vás to bude baviť, no v ničom nám toto nepomáha.

Klameme samých seba, presviedčame samých seba, že ak stretneme človeka, ktorý bude spĺňať naše kritéria, a teda ten pomyselný obraz, ktorý sme si vytvorili v hlave o partnerovi, že je to presne to, čo chceme a že nás takýto človek urobí šťastnými. Je to len klam, halucinácia, prelud.  

Po druhé, vyprdnite sa na hľadanie a začnite objavovať. Stačí ak otvoríme oči, všimneme si, že všade je kopu pekných žien a chlapov.

Keď začíname ale hodnotiť a porovnávať táto nie, preto… tento nie, pretože… budeme sa dookola motať vo vlastných úvahách.

Točíme sa dookola v myšlienkach, až sme z toho frustrovaní.

Nie je to o hľadaní toho pána správneho, pani perfektnej, ktorí nám zapadnú do nášho sna o tom, s kým chceme vzťah.

Je to o objavení a rozhodnutí, že ten partner s ktorým som, je ten pán správny či pani perfektná. Ak partnera momentálne nemáte, platí to isté – nehľadajte.

Skúste si dovoliť objavovať v druhých viac ako len to, čo si myslíte, že chcete.

A hľadať lásku? V tomto prinášam možno pre niekoho blbú správu.

Ak ju nevidíme v sebe, u druhých ju nenájdeme. 

 

2. mýtus: Môžeme partnera vlastniť, ovládať a kontrolovať

Sám som veľakrát naletel samému sebe, že môžem svoju polovičku nejakým spôsobom ovládať či kontrolovať.

Je to smiešne a naivné.

Nie je možné, aby sme mali nad druhými nejakú moc.

Samozrejme, je veľmi „IN“ učiť sa techniky ako druhých ovplyvňovať a manipulovať, ale čo z toho?

Čo z toho naozaj máme, že sa bude partner chovať tak, ako chceme?

Budeme potom šťastní?

Je to naozaj to, čo chceme?

Len naše Eguško má potrebu vedieť, byť si isté, mať potvrdené, mať jasno, chcieť určovať hranice, zabezpečiť, urobiť všetko možné i nemožné preto, aby sme sa vyhli bolesti a dosiahli to, po čom dychtíme.

Je to len náš strach z toho, že nemáme a v skutočnosti ani nebudeme mať partnera nikdy pod kontrolou či ho môcť ovládať, ktorý spôsobuje naše nezmyselné chovanie či reakcie.

Ak sa chováme urážlivo, ak druhým ubližujeme, ak sa správame žiarlivo a vzťahovačne, je to vždy len snaha urobiť nejako to, aby sa partner zmenil, choval inak, aby sme ho upozornili na to, čo si má a nemá dovoľovať, čo môže a čo nie…

Buď sa moceme v našej neistote a obavách alebo naslúchame láske.

Preto vždy, ak sa budete cítiť zle „kvôli partnerovmu chovaniu“ spýtajte sa samých seba:

Je to strach či láska?

Nič iné, medzi tým totiž neexistuje…

 

3. mýtus: Komunikácia a harmónia sa zo vzťahov časom vytráca

Klient: „Prestali sme si rozumieť, prestali sme sa akosi chápať. Stále sa hádame a riešime nedôležité veci. Z krásneho vzťahu sa stal vzťah plný hádok, konfliktov a problémov.“  

Ja: „Ako sa to stalo?“

Klient: „No začali sme riešiť sprostosti.“

Ja: „A prečo ste v tom pokračovali?“

Klient: „No lebo partnerka to neustále riešila!“

Ja: „A prečo ste v tom pokračoval vy?“

Klient: „No lebo partnerka na mňa tlačila…“ 

Ja: „No vy ste reagovať asi chcel…“ 

Klient: „Iste, pretože som vedel, že pravdu nemá!“  

Ja: „A kam vás vaša pravda zaviedla? Ku krásnemu a spokojnému vzťahu?“  

Klient: „Chcete to hodiť na mňa?!“

Ja: „Nie, to zaiste nie. Chcem iba poukázať na to, že na naše osobné „pravdy“ je dobré zabudnúť. Nechať ich odísť. Odplávať. Pretože ak sa uzavrieme v našich krabičkách, nezostáva nám nič iné len buď odísť od partnerky, od ktorej odísť nechcete a narvať do tejto krabičky niekoho „ideálnejšieho“, alebo si uvedomiť, že komunikácia z polohy, keď sa necítime v nej dobre, nemá ďalej význam.“

Ak venujeme pozornosť našej pravde, tomu, o čom sme osobne presvedčení, že je samozrejmé, začne to medzi dvoma škrípať.

Ak dvaja ťahajú lano každý iným smerom, je pochopiteľné, že sa nestretnú.

Hádky, konflikty a problémy prichádzajú práve vtedy, keď sa uzavrieme do vlastnej bubliny a trváme na svojom. Pokoj, pohoda a radosť postupne pochopiteľne vymizne.

Čo chcete? Mať pravdu? Alebo byť spolu?

[chlap_webinar]

4. mýtus: Vo vzťahoch je potrebná kompatibilita

Jeden z najčastejších dôvodov, pre ktorý vzťahy končia môžeme ľahko vyčítať z výroku: „Prišli sme na to, že sa k sebe nehodíme.“

Úprimne, koľkokrát ste to od ľudí, ktorí sa rozišli, počuli?

To, že sú dvaja rozdielni, nie je problém. Jednoduchou otázkou prídeme na to, kde sa v skutočnosti nachádza príčina takýchto rozchodov.

Ako dvaja ľudia, ktorí spolu chcú a dokážu fungovať, môžu prísť po čase na to, že sa k sebe nehodia?

Odpoveď je: „Jedine tým, že začnú premýšľať nad rozdielnosťou a začínajú byť vo vzťahu nespokojní.“

A s tým prichádza začiatok konca.

V momente, keď sa uzatvoríme do nášho osobného sveta a začíname venovať pozornosť tomu, čo nejakým spôsobom neladí, nekorešponduje s partnerom t.j. s našimi predstavami, očakávaniami, správaním, reakciami, návykmi, vzniká problém.

Respektíve sami si ho vytvoríme, pretože začneme rozmýšľať nad tým, že je to čosi dôležité, čo treba riešiť, konať, komunikovať a podobne.

Posudzovanie, hodnotenie, kritizovanie a všímanie si rozdielov medzi partnermi je cesta do pekla. Partner sa pre nás stáva po čase divný, čudný, iný ako my. 

V tom najhoršom, keď nad týmto všetkým premýšľame a cítime sa zle, prichádza okamih, kedy začíname uvažovať nad tým, čo robiť ďalej.

 

Zmeniť partnera? Zmeniť seba? Hľadať kompromisy?

Jeden väčší blud ako druhý.

To jediné, čo môžeme urobiť je všimnúť si, že sa to celé deje v našej hlave.

Nie je čo meniť, nie je čo sa učiť rešpektovať, tolerovať atď. Ak sa nenecháme zmietať našimi predstavami o tom, že by mal byť partner iný, ako momentálne je, prirodzene ho akceptujeme a tolerujeme takého, aký je.

Naše pocity nám to jasne naznačia. Ak sa cítime zle, proste sme stratení v našej nespokojnosti = v našich predstavách o tom, že by mal byť iný. Tým to končí.

Neexistuje správna miera toho, v akom pomere by sme mali mať namixované vlastnosti či osobnostné črty tak, aby sme sa k sebe ideálne hodili.

Rozdielnosť nám dáva príležitosť pozrieť sa na veci inak, ako sme zvyknutí. To, že sme rozdielni, neznamená, že nemôžeme byť spolu.

Znamená to len toľko, že si potrebujeme dovoliť otvoriť sa čomusi novému. A to sa deje prirodzene, ak do toho nezačneme kafrať naším premýšľaním, že partner potrebuje niečo vylepšiť či zmeniť a musí to byť tak, ako som povedal JA.

Nájsť partnera, ktorý bude kompatibilný so všetkými našimi predstavami, očakávaniami a túžbami je viac než nemožné. Je to doslova výmysel.

Vždy príde niekto, pri kom nájdeme časom rozdiely.

Niektoré sa nám zdajú nepodstatné, iné zas neprekonateľné a zložité. Ich povaha nie je pre vzťah smerodajná. Je to len o tom, kde si sami položíme hranice toho, čo pokladáme za dôležité.

 

5. mýtus: Partner je tu od toho, aby saturoval naše potreby

Klientka: „Niekedy mám pocit, že ma vôbec nevníma. Nezaujíma sa o mňa. Nezaujíma sa o moju prácu. Nespýta sa ma, ako som sa cez deň mala. Nezaujíma sa, ako sa cítim. Nepočúva, čo hovorím. Neviem, čo s tým mám robiť. Mám pocit, že tam nie je pri mne.“

Ja: „A vy ste pri sebe?“

Klientka: „Nerozumiem tejto otázke.“

 Ja: „Kde ste vy? V premýšľaní o tom, že by niečo malo byť inak? Alebo v mieste, kde sa cítite sama so sebou dobre?“

Keď sme prirodzení je nám dobre. Prirodzene sa o druhých zaujímame, prirodzene sa druhých pýtame na čokoľvek, čo nás napadne, prirodzene druhých dokážeme oceniť, uznať, dať im najavo úctu, to, že si ich vážime a to, že nám na nich záleží.  

Naše popletené či rozpačité pocity nehovoria o tom, že sa partner o nás nezaujíma.

Naše bezradné pocity nám signalizujú to, že nedostávame to, čo potrebujeme práve vtedy, keď si vymyslíme, že to potrebujeme.

Nie je pravda to, že nám niekto nevenuje pozornosť, že niekomu na nás nezáleží alebo že nás ignoruje.

V ten daný moment sa našou hlavou preháňajú myšlienky, že to chceme inak, lepšie, viacej a to s chovaním toho druhého nemá nič spoločné.

Ak s niekým chcem byť, tak s ním som. Ak nie, tak nie.

Túto skutočnosť pripomínam skoro neustále v každom článku, koučingu (niekedy si ju pripomínam sám sebe), že naše negatívne pocity, emócie nepochádzajú od partnera, z vonku, z toho, čo sa práve deje, ale vždy za každých okolností čisto z nášho myslenia.

Strach, stres, hnev, smútok, úzkosť, pocity viny, bezmoci, toto všetko nám predáva správu, že momentálne sa nachádzame zaseknutí v našich nekvalitných myšlienkach. Nie v tom, čo sa vo vonkajšom svete deje.

Aj keby sa partner choval presne podľa toho, ako by sme si to priali a chceli, nie je schopný naplniť naše štrbiny plné rozladenosti a zároveň prevziať zodpovednosť za to, že my sa cítime zle.

To je práve jeden z veľkých omylov, s ktorým väčšinou vyrukujeme na druhých pri hádkach.

 

6. mýtus: Je nevyhnutné dodržiavať pravidlá vzťahového biznisu 

Klientka sa mi na konzultácií zverila s rôznou škálou vecí, ktoré dlhodobo robila pre svojho partnera. Jednalo sa o maličkosti, ale taktiež aj z jej pohľadu, závažné veci a rozhodnutia. Všetko, čo robila, ako sa chovala podmieňovala jemu.

Klientka: „Urobila som pre neho toľko veľa. Urobila by som pre neho aj nemožné. Robím všetko tak, aby mu bolo dobre a aby bol spokojný, no mám pocit, že si to nezaslúži a neváži si ma. Nakoniec skončím ako tá najhoršia a ešte k tomu všetkému mi vynadá. Cítim sa hrozne. Zneužitá. Ako hlupaňa.“

Ja: „Hmm…“ 

Klientka: „Ani mi nepovedal ďakujem, ani sa mi neospravedlnil po tom, čo ma tak veľmi urazil. Čakala som inú reakciu. Dúfala som, že keď ho o niečo požiadam ja, tak urobí to isté pre mňa.“

Ja: „A?“

Klientka: „Aké A?“

Ja: „Chceli ste urobiť to všetko, čo ste pre neho urobili?“  

Klientka: „Áno. Chcela, ale chcela som aj aby on…“

Ja: „Za ÁNO je bodka. To, čo ďalej pokračuje, za ALE, je už príbeh. Robili ste to pre neho, pretože ste chceli. Vzťah nie je obchod – Ak Ty, tak JA… ak JA, tak Ty!“   

Mal by/Musí, pretože JA… je základ pre vzťahový biznis. Takto na tvrdo si to ale málokedy povieme.

Ide vždy o to, aké očakávania skrývame za to, čo pre druhých robíme.

 

Čo keby ste robili veci pre druhých LEN TAK?

Pretože chcete, pretože to chcete urobiť pre nich?

Pretože nečakáte, že za to niečo dostanete (poďakovanie, pekné správanie, kompliment, čokoľvek)?

Je mylné domnievať sa, že ak sa budeme chovať k druhým nejako, tak sa potom oni budú chovať tak, ako si to my želáme, ako my čakáme.

Niekedy sa k nám ľudia zachovajú inak, ako by sme čakali, no to s nami nijak nesúvisí. Nikto nie je povinný sa chovať tak, ako my chceme.

Ak je ale to, ako sa cítime závislé od toho, ako sa druhí chovajú, potom problém nie je v druhých, ale niekde inde.

V tom, že MY ČAKÁME… a to s partnerom nemá nikdy, nikdy, nikdy nič spoločné.

Pravidlá vzťahového biznisu sú primárne určené našou osobnou definíciou vzťahu.

To, ako si v hlave zadefinujeme, čo pre nás vzťah znamená nám umožňuje pochopiť a vyskladať si tak naše osobné preferencie, očakávania a predstavy voči partnerovi, ktoré dokážu narobiť problémy v reálnom fungovaní.

 

7. mýtus: Naše šťastie je závislé od partnera

„Už som pri nej nebol šťastný.“

„Šťastie sa z nášho vzťahu vytratilo.“  

To, čo sa zo vzťahu vytráca nie je šťastie, ale my sami. Potichu sa vytratíme do našej ríše myšlienok a fantázií a unášame sa na vlnách falošných vidín, ktoré s nami robia to, že sa chováme hlúpo.

Byť závislý na tom, že niekto má za úlohu ma urobiť šťastným je dosť hrozivé.

Pretože z tohto pohľadu by sa mal partner chovať v súlade s tým, čo chcem a čakám. Ak sa tak chovať nebude, tak je zle… Potom len tlačíme a nútime druhých chovať sa nezmyselne.

Tadiaľ cesta ale nevedie.

Sme natoľko posadnutí tým, kam máme namierené, kam smerujeme, kde je ten vysnívaný partner, ten skvelý život, po akom túžime, že absolútne ale absolútne zabúdame na to, kde práve TERAZ sme.

Preto najväčšou ilúziou, v ktorej žijeme je mýtus, že šťastnými nás urobí partner.

 

NIKDE, NIKDY, NIKTO VÁS NEUROBÍ ŠŤASTNÝMI!

Nič z vonkajšieho sveta nemôže urobiť to, aby sme cítili slobodu, ľahkosť, zmysluplnosť, naplnenosť, pokoj, chuť, silu, dôveru, lásku či šťastie.

To všetko sú len synonymá pre jedno a to isté. ŽIVOT V NÁS…

Je to úplne jedno, či sme závislí na niekom konkrétnom teraz, alebo závislí na predstave, že ten správny partner sa nachádza niekde na ceste života.

Nič a nikto nemôže zaplniť medzeru, prázdnotu, pocit nespokojnosti vytvorený z nášho myslenia.

Šťastný život sa nenachádza niekde tam za rohom (partnerom), je to naša podstata, prirodzenosť.

Žiť v pokoji s vedomým, že nič nemusím preto robiť, stačí začať počúvať zvuk života a prestať počúvať hučanie našich myšlienok, ktoré si žijú svojím životom.

Klient: „Ja nechcem byť sám. Cítim sa zle. Som smutný. Chcem partnerku. Som rád, keď mám partnerku. Môžem sa s ňou deliť o radosť, môžem s ňou zdieľať šťastie…“

Ja: „O čo sa s ňou chcete deliť, zdieľať, keď sa cítite zle a ste smutný? O to, čo tvrdíte, že teraz nemáte? Prosím, neklamte samého seba…“  

Nemôžeme dať druhým to, čo sami v sebe nenosíme. Problém nie je to, že by sme v sebe nenosili šťastie. Naša zmätenosť pramení z toho, že to šťastie skrz naše príbehy v hlave nevidíme…

Šťastní sme, len občas naletíme tomu, že by to malo vyzerať inak.

 

Stačí byť prirodzený, byť v pohode

Keď sme sami v pohode, keď sme prirodzení a máme spokojný život ani nás len nenapadne byť na niekoho nepríjemní, kritickí, niekoho odcudzovať, hodnotiť, kontrolovať, ovládať, urážať, ubližovať, správať sa žiarlivo či vzťahovačne, alebo byť iným spôsobom jednoducho nekontrolovateľní.

I keď to tak niekedy možno nevyzerá, vždy sa každý jeden človek snaží úprimne robiť najlepšie to, čo v ten daný moment urobiť vie.

Málokto (jedine človek, ktorý nie je psychologicky zdravý) ráno vstane a povie si: „Hmm, komu dnes nejako ublížim?“ 

Vzťahy sú hra, kde občas do seba ťukneme, občas to zabolí, občas sa hádame či kričíme, občas si povieme nepekné veci pod vplyvom emócií a nálad.

No podstatné je, že vieme, že chceme byť spolu, podstatné je, že nás spája niečo, čomu hovoríme láska.

Nie je dôležité ako dlho a veľmi do seba ťukáme, ubližujeme si, hádame alebo urážame sa. Nie je dôležité, čo všetko spravíme v záchvate emócií a nálad.

Dôležité je mať niekde aspoň v pozadí na zreteli to najdôležitejšie. A to kvôli čomu sme spolu, lebo je nám spolu fajn, lebo toho druhého človeka ľúbime.

To stačí.

A ak momentálne nemáte partnera, stačí, ak chodíte s týmto po svete.

Sám som si to veľakrát uvedomil, že cielene hľadanie nemá zmysel. Vtedy lezieme na rande s kopou očakávaní a snažíme sa toho druhého narvať do nášho obrazu, ktorý sme si vymysleli v hlave.

V momente, ak sa na nič nehráme, na nič netlačíme, nič nečakáme, sme prirodzení a chodíme s týmto medzi ľudí, veľkou „náhodou“ niekoho spoznáme.

Vtedy prirodzene komunikujeme, flirtujeme, bavíme sa a hráme. Jednoducho sa to stane. Každý jeden vzťah, ktorý som mal vznikol tak, že ani sám neviem, ako vznikol…

 

Každý sa z času na čas stratí, je to normálne

Každý sa z času na čas strácame. Aj ja! A veľakrát.

No sám pre seba si uvedomujem to najdôležitejšie o čo tu naozaj ide. Byť tu pre druhých, byť spolu, nechať cez seba prúdiť niečo neopísateľne silné a príťažlivé – lásku.

A to, že sa naša myseľ občas zastrie mrakmi myšlienok nič neznamená, proste ich prežívame.

Niekedy je nám fajn, niekedy menej fajn, niekedy cítime zlosť, niekedy smútok, neustále sa v tej hlave niečo melie. Ak si to ale všimneme, za každých okolností vieme, že niekde tam za mrakmi stále svieti slnko.

Všetci máme rovnaký psychologický imunitný systém. Čo je pre nás obrovská príležitosť vytvárať kvalitné vzťahy znova a neustále, ak si to sami umožníme.

Všetci do jedného myslíme, máme nálady, pocity a emócie, a každý jeden sa z času na čas dostaneme do zajatia tejto zmätenosti.

Nemá cenu robiť niečo s naším myslením, nemá cenu snažiť sa meniť nálady, nemá cenu odstraňovať negatívne pocity či emócie.

Tieto štyri komponenty máme každý a aj budeme mať každý pokiaľ sa budeme nachádzať v týchto fyzických telách. S tým nič žiaľ dlhodobo neurobíme.

Pochopením toho, ako si vytvárame reality môže ľahko dôjsť k tomu, že sa do vzťahov pustíme úplne inak, naplno, otvorene, s láskou.

 

Jednoducho sa pozrite na veci inak

Ak by som mal celý tento článok zhrnúť do jednej, dvoch viet, boli by to asi otázky, ktoré si je fajn položiť práve vtedy keď nám je ťažko, keď nevieme ako ďalej, keď sme zmätení.

1. Prečo chcete tento vzťah?

2. Prečo chcete byť zamilovaný, byť milovaný?

3. Čo je to, kvôli čomu ste v tomto vzťahu? Je to strach či láska?   

Nič vám týmto článkom neberiem. Verte tomu, čomu chcete veriť. Robte to, čo vám dáva zmysel. Je fajn sa ale pozrieť na veci inak.

Toto je jediná cesta, ako môžeme vytvoriť láskyplné a dlhodobo fungujúce vzťahy.

Je to o otvorenosti a ochote pripustiť, že to, čo si myslíme a čo sa domnievame nemusí byť pravda. Je to o tom, dovoliť si pripustiť ku kormidlu niečo inteligentnejšie ako sú naše osobnosti, intelekt a premýšľanie.

Mám na mysli lásku…

To stačí… LÁSKA… A je TU, práve TERAZ! Čas vstávať…

 

Tiež som narobil množstvo chýb

Sám som narobil vo vzťahoch množstvo vecí, ktoré by sme mohli označiť za „chyby či hlúposti“. Sám som nespočetne veľa ráz spadol do svojich Ego stavov.

Obzvlášť pri poslednom vzťahu. Chcel som po svojej polovičke či už to, čo som čakal, o čom som bol presvedčený, čo som nutne potreboval. Tlačil som na seba, na vzťah a dopadlo to tak, že to nedopadlo…

Chcel som, aby sa to zmenilo podľa toho, ako to vidím.

Sám som sa snažil kontrolovať a mať moc nad tým, ako funguje náš vzťah.

A k čomu to bolo dobré?

K ničomu. Vznikali hádky, ubližoval som ani nie tak druhej strane ako sám sebe.

Za akú cenu?

Lebo som veril, že ak sa toto všetko zmení, budem šťastnejší.

Nechal som sa opantať svojimi preludmi v hlave, oklamal som sám seba a zruinoval som to, na čom mi tak záležalo. Jednoducho som sa sám nenechal viesť láskou.

Je to v poriadku. Každému sa to stáva. Je dobré sa pri tom ale pristihnúť, nadýchnuť sa a začať od znova. S čistím štítom…

 

Čo teda ďalej?

Nik nás nemôže urobiť spokojnými, šťastnými či šťastnejšími. Sme to my. Je to v nás. A na tom nie je nič ezoterické. Je to jednoduchá pravda, ktorú už stáročia prehliadame.

Keď chceme mať pekné vzťahy a je jedno či partnerské, s deťmi alebo priateľmi, nehrajme viac tieto hry. Hráme ich len sami so sebou, proti sebe, vo svojom vlastnom uvažovaní.

Nemá cenu hľadať vinníkov, obete, koho to bola chyba, kto by sa mal nad čím zamyslieť, kto by sa mal zmeniť, kto má alebo nemá pravdu… V tomto lásku nenájdeme.

K tomuto nám vzťahy naozaj neslúžia.

Je to dôvera a pokora, ktorá nám umožňuje pripustiť, že naše vzťahy môžu fungovať inak, ako to vidíme my v našich osobných svetoch.

Všetky vzťahy začínajú od nás. Od toho bodu, kedy nám je fajn, bez ohľadu na to, čo sa deje.

Môžeme si nastaviť vzťahy akokoľvek nás len napadne, kľúčové je to, aby sme si ich nastavovali z miesta, kde sa cítime dobre.

Ak by som vás mohol na záver poprosiť o jednu vec, bola by to výzva k tomu, aby ste nečakali! Urobte to nie kvôli mne, ale kvôli sebe.

NEČAKAJTE na moment, kedy vás vzťahy začnú baviť, kedy vás partner urobí šťastnými. Spomeňte si na to.

V detstve sme z tohto miesta vychádzali a tvorili neustále. Stačí to v sebe rozpoznať. A to je len začiatok, tá najväčšia hra, život, ešte len prichádza…

Držím vám prsty. Dajte mi vedieť, čo ste si uvedomili, čo ste pre seba objavili či uvideli 😉

Som tu s vami, som tu pre vás!

[MT_vztah]