Predtým ako sa ponorím hlbšie do toho, prečo je zmena života ťažká, poviem ti jeden krátky príbeh. Pred pár rokmi som bol na návšteve u mojej tety.
Mala tam na poličke hŕbu kníh a povedala mi niečo v tomto zmysle: „Celý život som si myslela, že tie knihy budem čítať až budem na dôchodku a budem mať plno času. Teraz som na dôchodku a nečítam ich.“
Inými slovami, odkladala želanú činnosť na neskôr, keď budú ideálne podmienky. Klamala sa, že v budúcnosti to bude robiť.
So zhrozením som prednedávnom zistil, že to isté som robil aj ja. Úspešne som klamal sám seba dlhé roky, čo všetko budem robiť v budúcnosti, ale nerobil som to. Síce som na sebe pracoval, no nerobil som kľúčové veci, ktoré by ma priviedli k ideálnemu životu, ktorý by som chcel. Napriek tomu, že som vedel, čo by som mal robiť. Hovoril som si, že to budem robiť niekedy v budúcnosti, nie dnes.
Je to veľká pasca. Tvoja budúcnosť sa neskladá z činností, ktoré budeš robiť v budúcnosti, ale činností, ktoré robíš práve teraz. Ak ich dnes nerobíš, iba sa klameš.
Dopraj si chvíľu na sebareflexiu
Teraz sa zamysli nad tým, ako ty klameš sám seba.
Už prestávaš fajčiť alebo piť? Schudneš hneď, keď na to bude vhodnejšia doba? Začneš sa lepšie stravovať od zajtra? Knihy budeš čítať na dôchodku? Permanentka do fitka stojí nedotknutá na stole? Nevieš si nájsť čas na dôležité aktivity a pritom sa nevieš odtrhnúť od Instagramu a Facebooku?
Aké kroky podnikáš každodenne, aby si sa priblížil k svojím životným cieľom? Koľkokrát si sa už pokúsil o zásadne zmeny v živote, no napriek tomu si po čase zase zlyhal?
Ako chceš v budúcnosti robiť všetky tie veľké veci, ak nie si schopný do života zaviesť ani tie malé želané zmeny?
Avšak, aj keď si si vedomý toho všetkého, čo som ti teraz napísal, stále to nie je dosť na to, aby prišla zmena. Možno som ťa teraz trochu namotivoval, aby si niečo so sebou robil, ale to je všetko. Na to, aby si sa dokázal zmeniť potrebuješ niečo viac. Nepotrebuješ lepšie výsledky. Potrebuješ lepší systém, ktorý ťa k lepším výsledkom privedie.
Aby si mohol vedieť, aký systém by mohol fungovať, najprv musíš vedieť, aké prekážky ti bránia v zmene života.
4 dôvody, prečo sa nedokážeš zmeniť k lepšiemu
Prečo sa toľko ľudí snaží dosiahnuť lepší život a nejde im to?
1. Tvoj mozog sabotuje tvoju snahu
Je tu jedna vec, ktorá by ťa mala znepokojovať.
Všetky tie dobré veci, ktoré v živote chceš, byť dlhodobo zdravý a vo forme, mať svaly, byť šťastný, mať dostatok peňazí atď. si vyžadujú často každodenné opakovanie istých činností, ako nekupovať si nezdravé jedlá, variť si doma, meditovať, nemíňať impulzívne, cvičiť atď.
Spočiatku ti tieto činnosti neprinesú žiadny viditeľný a hmatateľný výsledok. Často to trvá mesiace dennodenného opakovania, kým z toho začneš pociťovať nejaký úžitok, ale takmer nikdy sa neprejaví okamžite po aktivite, ktorá ťa má k tomu priviesť.
Avšak ľudia majú prirodzený sklon uprednostňovať radosť a vyhýbať sa bolesti. Často činnosti, ktoré by si mal robiť dennodenne si spájaš práve s bolesťou a nudou. To ti moc nepridáva na motivácií a preto si väčšinou vyberieš niečo, čo ti donesie radosť.
Vedci tiež vyskúmali, že v tvojom mozgu je zakorenené, proste si naprogramovaný k tomu, aby si si vyberal veci, ktoré ti prinesú okamžité uspokojenie. Takže, aj keď sa snažíš zmeniť a robiť to, čo by si robiť mal, veľmi rýchlo skĺzneš do starých koľají, ktoré ti to okamžité uspokojenie prinesú. Tvoj vlastný mozog sabotuje tvoju snahu.
Príklady: Už týždeň si dávaš každý deň na večeru šalát a zrazu sa vraciaš domov okolo kebabu alebo McDonaldu, kde si sa predtým často stravoval a s čím si chcel nadobro skoncovať. Mozog okamžite vyplaví dopamín do mozgu a očakáva, že to jedlo ideš jesť. Tvoja túžba sa zosilní a ty neodoláš a pôjdeš tam jesť. Šalát na večeru nie je konkurencia.
Väčšina ľudí si vyberie 60 € dnes, ako keby mali dostať 100 € o rok, aj keď to je neskutočný výnos.
Aj keď na rebríčku priorít je tvoje zdravie neporovnateľne vysoko s jedením kebabov, zdravie nemá šancu v prítomnosti vyhrať. Odmena zdravia je príliš ďaleko a tak je to so všetkým. Mozog doslova diskontuje odmenu podľa toho, ako ďaleko je v budúcnosti.
2. Spoliehaš sa na sebadisciplínu
Prvá stratégia, po ktorej ľudia siahnu, aby prekonali tento problém, aj keď si ho tak úplne neuvedomujú je, že si proste povedia: „Ja budem mať tentokrát už pevnú vôľu a vydržím všetky nutkania.“
Na tomto mieste by som mal napísať o štúdií izraelských sudcov, ktorí celý deň nerobili nič iné, len sa rozhodovali, či udelia väzňovi podmienku alebo ho pošlú späť do basy. Čo bol najrozhodujúcejší faktor o tom, či väzňa prepustia? Závažnosť zločinu? Dobré správanie? Ani z ďaleka. Bol to čas dňa, v ktorom sa sudca rozhodoval. Čím viac času ubehlo od začiatku dňa alebo od prestávky na jedlo, tým viac klesal počet prepustení, neomylne a na veľkej vzorke.
Rozhodnutie neprepustiť väzňa bolo štandardom. O tom, či ho prepustiť sa sudca musel veľmi zamýšľať. Avšak čím dlhšie pracoval a uvažoval, tým mal menej mentálnej energie, aby sa dokázal rozhodovať a tak sa priklonil k štandardnému postupu, neprepustiť väzňa.
V častiach dňa, keď bol sudca čerstvo vyspatý, odpočinutý alebo najedený = mal dosť mentálnej energie, väzeň mal 60 % šancu na prepustenie. Čím dlhšie pracoval, tým viac klesala šanca na prepustenie. Tesne pred prestávkou na jedlo alebo pred koncom pracovného dňa, kedy bol sudca už mentálne vyčerpaný mal väzeň len 20 % šancu na prepustenie.
Odhaľuje to jeden užitočný fakt. Tvoja vôľa je zdroj, ktorý sa ľahko vyčerpá. Ak sa uchýliš k stratégii, že budeš používať vôľu proti tvojím pokušeniam, si na veľmi tenkom ľade. Kedykoľvek sa mentálne vyčerpáš alebo dostaneš do stresovej situácie spadneš zase k štandardnému správaniu, ktoré ti prináša okamžité uspokojenie (iba žeby tvoje štandardné správanie bolo to želané správanie, čo často nie je).
Nie k takému, ktoré ti prinesie dlhodobé šťastie a zdravie. Nevyhnutne prídu časy s nedostatkom vôle, keď ju budeš práve potrebovať. Svoj záväzok porušíš raz, dvakrát a zase spadneš do starých zvykov.
Samotný koncept vôle je veľmi zaujímavý a je vyskúmané, že sa s ňou dá pracovať podobne ako so svalom a dokážeš sa natrénovať k väčšej sebadisciplíne, ale na teraz ostaňme pri tom, že je to obmedzený zdroj.
3. Spoliehaš sa na vonkajšiu motiváciu
Ďalšou stratégiou, ktorú ľudia používajú, aby sa zmenili je, že hľadajú motiváciu zvonku. Avšak, toto môže fungovať tak na par minút, keď máš šťastie tak aj dva dni. Tie silné slová s tebou strašne zarezonujú a máš pocit, že zvládneš všetko, ale na to rýchlo zabudneš a ostane ti to, čo si mal predtým. NIČ.
Motivácia z vonku nie je riešenie, pretože potrebuješ neustále hľadať niečo, čo by ťa namotivovalo a už len to hľadanie motivácie si vyžaduje vôľu. Pritom motivácia z vonku veľmi rýchlo vyprchá, takže tam nebude, keď ju budeš potrebovať.
Asi sa všetci zhodneme, že to funguje len krátkodobo, ale my sa tu snažíme riešiť dlhodobé problémy a nájsť systémové riešenie na nich. Táto stratégia fungovať nebude.
4. Vyhľadávaš ešte viac informácií o tom, čo by si mal robiť
Posledná vec, o ktorej sa zmienim ale rozhodne nie posledná, ktorá by sa dala vybrať na stôl je konzumovanie ďalších a ďalších informácií, špeciálne vo forme motivačnej literatúry. Tu je jeden skvelý citát, už neviem od koho:
„Ak by informácie boli kľúčom k úspechu, každý by bol svalnatým milionárom.“
Ty veľmi dobre vieš, čo by si mal robiť. Nemal by si piť a fajčiť, mal by si cvičiť, jesť zdravo, nečumieť v kuse do mobilu atď. No aj napriek tomu, že vieš, čo by si mal robiť, to nerobíš, očividne samotný príjem ďalších informácií o tom, čo by si mal všetko robiť tvoj problém nevyrieši a ani z ďaleka nerieši koreň problému. Tieto informácie riešia tvoje problémy na úrovni výsledkov, nie na úrovni procesu.
Tak, čo máš teda robiť?
V tomto bode by si už mal chápať (alebo mať aspoň lepšiu predstavu), prečo je tak ťažké navodiť zmenu v správaní.
Sabotuje ťa tvoj vlastný mozog a väčšina tvojich pokusov je istou formou odporu proti tvojej prirodzenosti.
Ešte raz si zrekapitulujme problém. Tvoj mozog uprednostňuje okamžitú odmenu. Činnosti, ktoré majú potenciál zmeniť tvoj život často neposkytujú okamžitú odmenu. Aby si bol schopný robiť tieto činnosti, potrebuješ vysokú úroveň sebadisciplíny na počkanie. Sebadisciplína je relatívne obmedzený faktor, ktorý nemáš k dispozícií vždy, keď potrebuješ.
Ako teda dosiahnuť zmenu?
V prvom rade treba prestať byť orientovaný na výsledky a preorientovať sa na proces.
V druhom rade, ideálne ten proces by mal byť v súlade s tým, ako pracuje tvoj mozog a tvojou „prirodzenosťou“, aby vznikalo čím menej odporu a zmena bola ľahšie navoditeľná.
V treťom rade treba identifikovať faktory, ktoré tento proces dokážu ešte viac zefektívniť a zaviesť ich do praxe.
Ako premeniť nevýhodu na výhodu?
Aké systémové zmeny môžeš zaviesť, aby si takzvane „hackol“ tento problém?
Môžeš zaviesť okamžitú odmenu po želanej činnosti, ktorá síce s tou činnosťou ma pramálo spoločné, ale tvoj mozog si to prepojí. Úplne triviálna myšlienka, ktorá všetko mení!
Dajme tomu, že sa chceš donútiť cvičiť doma s vlastným telom – pár klikov, sed-ľahov a podobných cvičení. Môžeš si stanoviť, že hneď po dokončení cvičenia si pozrieš svoj obľúbený seriál alebo si dáš trochu zo svojej obľúbenej čokolády. Ideálne, ak ten seriál alebo čokoládu nebudeš jesť nikdy inokedy, len po tomto cvičení.
Avšak odmenou pre teba môže byť aj pocit uvoľnenia od stresu, pocit hrdosti, či ten dobrý pocit pri záplave endorfínmi po športovom výkone. Je to čisto individuálne, ale musí to byť niečo, čo ťa dokáže uspokojiť.
Tvoj mozog uprednostňuje okamžitú odmenu a tiež uprednostní činnosť, ktorá mu tú okamžitú odmenu priniesla, bez ohľadu na to, či tá činnosť je priamym zdrojom tejto odmeny. Stačí, že nasleduje hneď po činnosti. Vtedy tvoj mozog začne „vidieť“ prepojenie medzi činnosťou a odmenou a už nebudeš potrebovať toľko seba-kázne, aby si sa presvedčil ísť cvičiť.
Ba čo viac, v tvojom mozgu sídlia procesy, ktoré vyhodnocujú, či daná činnosť poskytla dostatočnú odmenu. Ak áno, mozog si to zapamätá a po každom takomto opakovaní činnosti s odmenou sa vytvára silnejšie a silnejšie prepojenie. Doslova po čase mozog určí, že táto činnosť je užitočná a želaná, pretože poskytuje dostatočné benefity.
Aby sa mozog mohol odbremeniť od toľkého rozhodovania a mentálneho vyčerpávania (má aj lepšie veci na práci, ako sa dookola rozhodovať o činnosti, o ktorej už vie, že je užitočná), vyvinul si systém (doslova jedna časť mozgu sa venuje primárne tomu), ktorý tieto činnosti zautomatizuje.
Čím dlhšie si schopný opakovať jednu a tú istú úlohu dookola, tým je väčšia šanca, že sa to nakoniec zautomatizuje. Takto presne sa vytvárajú zvyky a tiež závislosti. Avšak to nie je všetko, čo k tvoreniu zvykov potrebuješ.
Ďalšie dve kľúčové ingrediencie tvorenia zvykov
Aby si bol schopný vypestovať si z nejakého správania zvyk, ešte ti chýbajú dve podstatná vec v rovnici. Prvá z nich je podnet. Zvyky sa viažu na podnet. Podnet je niečo, čo ten zvyk spúšťa. Môže to byť čokoľvek od toho, že niečo zbadáš, či niečo spravíš alebo dokonca aj tvoj pocit, či nejaký vnem. Aby si si úspešné mohol vypestovať zvyk, ktorý sa zautomatizuje, potrebuješ podnet, ktorý ten zvyk spúšťa.
Pri závislosti od mobilu a sociálnych sietí to môže byť napríklad nuda. Avšak tých podnetov môže byť viac. Okrem nudy to môže byť už len to, že ten mobil leží vedľa teba a ty si to všimneš alebo hlasné upozornenie na správu. Hneď ako sa objaví podnet chytíš do ruky telefón a zapneš facebook (to je činnosť) a odmena je nával dopamínu do mozgu alebo to, že si zahnal nudu.
Vrátim sa ku príkladu s cvičením. Ak si chceš vytvoriť zvyk cvičiť, mal by si si stanoviť podnet. Mal by byť špecifický a previazaný stále na to isté miesto a ten istý čas. Mal by sa objavovať ideálne každý deň.
Podnet pri tvojom cvičení môže byť napríklad to, že sa vrátiš z práce domov. Alebo ešte lepšie, že ráno dokončíš svoju rannú hygienu. Vtedy hneď pôjdeš cvičiť. Ihneď po cvičení si dáš odmenu. Ak to budeš opakovať pravidelne a dostatočne často, dokončenie rannej hygieny sa stane pre mozog signálom, že máš ísť cvičiť, aby si dostal odmenu. Avšak to nie je nevyhnutne pravda. Chýba tu ešte jedna časť skladačky.
Druhá chýbajúca položka je túžba. Nestačí len prepojiť činnosť s odmenou. Odmena musí byť dostatočné dobrá na to, aby mozog po nej túžil. Ak mozog po odmene netúži, zvyk sa nebude automatizovať a bude pre teba oveľa ťažšie si daný zvyk vytvoriť. Túžba je to, čo zvyk poháňa.
Čo je to zvyková slučka
To k čomu sme postupne dospeli sa nazýva zvyková slučka. Skladá sa zo 4 komponentov.
Podnet – činnosť – odmena – túžba.
Podnet sa po čase stáva signálom, ktorý iniciuje činnosť, po ktorej prichádza vytúžená odmena. Túžba je tmel, ktorý spôsobí to, že keď sa znova objaví podnet, mozog bude prahnúť po odmene, ktorú dostane prostredníctvom činnosti.
Ak sa zvyková slučka opakuje dostatočne často, mozog svoju reakciu zautomatizuje. Postupne už nebudeš mať tak veľký problém sa presvedčiť napríklad ísť cvičiť, až sa činnosť stane automatickou reakciou na podnet. Avšak funguje to aj opačne. Ak si prepojíš zlé zvyky s dobrou odmenou, je ťažké sa ich zbaviť. Ale nie nemožné.
Ako využiť zvykovú slučku na boj proti zlozvykom
Teraz ti v krátkosti popíšem, ako meniť zlé návyky, ktorých sa chceš zbaviť a dám ti k tomu príklad. Musíš ponechať celú zvykovú slučku a vymeniť len neželanú činnosť za želanú. Robí sa to takto:
- Identifikuješ všetky možné podnety, ktoré ťa vedú k neželanému správaniu. (To môže zabrať istý čas.)
- Ďalej sa budeš snažiť pochopiť, aká túžba presne stojí za tvojím správaním a prečo tvoja odmena uspokojuje tu túžbu.
- Ak to všetko máš, vymyslíš činnosť, ktorá ti dá odmenu schopnú uspokojiť tvoju túžbu.
- Následne budeš vedome nahrádzať neželanú činnosť za želanú, až kým sa z tej novej činnosti nestane zvyk a vytlačí tu starú činnosť.
Teraz ti dám príklad: Dajme tomu, že sa snažíš prestať fajčiť. Po istom čase sebapozorovania prídeš na to, že fajčíš vtedy, keď si v strese, keď sa nudíš a keď sa v práci chceš socializovať. To sú podnety.
Potom usúdiš, že tvoje odmeny sú v prvom prípade, že si uľavíš od stresu v druhom, že sa odreaguješ a v treťom príjemná prestávka od práce. Teraz už len musíš vymyslieť činnosti, ktoré ti prinesú podobnú odmenu. V prvom prípade to môže byť minútová meditácia, v druhom prípade, že si pustíš do uší hudbu a v treťom, že si na chvíľu začneš čítať dobrú knižku.
Vždy, keď sa objaví podnet, tak sa budeš snažiť vedome nahradiť fajčenie s činnosťou, ktorú si si zaumienil. Chce to trochu cviku a sústredenia, pretože často podnety prichádzali rovno do podvedomia. Ale po nejakom čase by si mal byť schopný si ich uvedomovať.
Situácia každého človeka je rozdielna, každý bude mať iné podnety a iné túžby. Je to vysoko individuálne a budeš musieť na to prísť sám, avšak aplikácia tohto postupu by ti mala pomôcť zbaviť sa tvojich zlozvykov.
Ako dlho trvá vytvoriť si nový zvyk?
Teraz už vieš, že zvyk si môžeš vypestovať alebo aj cielene meniť, ale ako dlho to trvá?
Zvyk je zautomatizovaný vtedy, keď na to, aby si sa musel presvedčiť ísť robiť danú činnosť potrebuješ už len 5 % mentálnej námahy oproti začiatku. Vtedy je už činnosť prakticky zautomatizovaná a stáva sa to štandardným správaním.
V jednej štúdii prišli na to, že ľudom to trvalo v rozmedzí od troch týždňov až po 9 mesiacov, kým si vytvorili zvyk. V priemere avšak 66 dní. To bude záležať aj od toho, aká náročná je činnosť a ďalších rôznych faktorov.
Budovanie zvykov je efektívny systém
Možno ti napadlo, že na vytvorenie zvyku potrebuješ sebaovládanie. A máš pravdu. Najťažšie to je na začiatku a celkovo vytvoriť si zvyk nie je až také jednoduché. Ale s počtom opakovaní sa zvyk automatizuje. Je to postupný proces. Postupom času ako zvyk budeš opakovať, budeš potrebovať menej a menej sebakontroly, aby si dokázal zvyk udržať. Až sa ten zvyk stane tvojou druhou súčasťou.
To je jeden z efektívnych procesov, o ktorom som hovoril. Použiješ obmedzenú kapacitu tvojej vôle takým spôsobom, ktorý korešponduje s nervovými procesmi v tvojom mozgu a tak nejdeš proti svojej prirodzenosti. Výsledok je úžasný synergický efekt, kedy už nepotrebuješ na želanú činnosť vynakladať takmer žiadnu vôľu. Problém je vyriešený na systémovej úrovni!
Ba čo viac! Pri správnych zvykoch často dochádza k lavínovému efektu. Napríklad, ak sa rozhodneš cvičiť a po čase ti dôjde, že nezdravá strava ti bráni postupovať rýchlejšie pri cvičení, takže sa začneš viac zaujímať o zdravšie stravovanie. Možno prestaneš fajčiť a začneš menej piť. Taktiež ti začne rásť sebavedomie, ako sa postupne zlepšuješ.
Alebo si začneš pestovať zvyk písania si denníka každý večer. To ti umožní spozorovať vzorce správania, o ktorých si netušil a tak zmeníš svoje správanie. Tiež si zvykneš písať veci ručne a zrazu sa prichytíš, ako si píšeš ručne svoje životné ciele, plány na ich dosiahnutie alebo si zapisuješ skvelé myšlienky do zošita.
Faktory, ktoré dokážu zefektívniť proces tvorby nových zvykov
Pri budovaní zvykov sa môžeš dostať do pozitívnej špirály, ktorá ti uľahčuje meniť život k lepšiemu. Avšak pamätaj, vybudovať nový zvyk nie je také ľahké, ako to vyzerá. Stále tam je plno nástrah, ktoré to všetko môžu skaziť. Aby si lepšie pochopil tejto téme, odporúčam ti prečítať si knihu Sila zvyku od Charlesa Duhigga.
Teraz ti dám pár stručných tipov, na čo sa zamerať, pri budovaní nových zvykov. Všetky tieto faktory zvyšujú alebo znižujú šancu toho, že si vypestuješ nový zvyk v závislosti od toho, z ktorého konca k ním pristúpiš:
- tvoje presvedčenia a vedomosti (získaj dobré povedomie o tom čo a prečo to chceš dosiahnuť)
- tvoj sociálny okruh (dosiahni, aby tvoj sociálny okruh ťa podporoval vo zvyku miesto sabotovania)
- tvoje prostredie (uprav ho tak, aby ti napomáhalo dodržiavať nové zvyky a znemožňovalo robiť tie staré)
- veľký nátlak (nerob viac veľkých zmien v živote ako jednu)
- výber správnych zvykov (vyber si na začiatok taký zvyk, ktorý má potenciál spustiť lavínu pozitívnych zmien, o ktorej sme hovorili vyššie napr. meditácia, čítanie kníh, písanie denníka, cvičenie a podobne)
- minimálna dávka (určí si minimálnu dávku na splnenie zvyku, ktorá bude tak malá, že ju splníš, aj keby si nemal takmer žiadnu vôľu napr. pri cvičení jeden klik – ide o automatizovanie zvykovej slučky, nie o perfektný výkon, po čase ju môžeš pomaly dvíhať)
- meranie progresu (meraj všetko čo môžeš a automatizuj meranie kedykoľvek sa to dá; taktiež si znač, ako sa ti darí dodržiavať zvyky, k tomu ja používam aplikáciu habitbull)
Práve si sa dozvedel základy tvorenia nových zvykov. Avšak budovanie zvykov nie je ani z ďaleka jediná účinná stratégia. Mam pre teba ešte jednu vysoko účinnú stratégiu, ktorá je v súlade s tvojou prirodzenosťou.
Psychická bolesť ako liek na prokrastináciu
Vráťme sa k faktu, že si naprogramovaný k tomu, aby si sa vyhýbal bolesti. Avšak vedci zistili, že bolesť zo straty je 2x silnejšia ako radosť zo zisku.
To znamená, že máš po ruke niečo 2x tak motivujúce ako odmenu, len to musíš využiť. Ako? Pridaj veľkú dávku bolesti k činnostiam, ktoré nechceš robiť.
Opäť uvediem príklad. Ľudia po istom veku musia povinne kvôli prevencii chodiť na kolonoskopiu. Avšak zákrok ľuďom nepripadá moc príťažlivý, a preto sa veľmi často nedostavia na vyšetrenie. V jednej ordinácií doktor skúšal brať od pacientov 500 dolárov do zálohy s tým, že keď sa človek nedostaví, tak mu prepadnú. Pacienti zázračne prestali vynechávať.
Ak je bolesť z nesplnenia činnosti vyššia ako radosť, proste pôjdeš a spravíš to. Ty môžeš postupovať podobne ako doktor v príklade vyššie. Daj istú sumu peňazí (o ktorú by si fakt nechcel prísť) do obálky a dohodni sa s niekým, komu môžeš 100 % dôverovať, že mu ju dáš a prepadne do jeho vlastníctva, ak porušíš svoj záväzok.
Alebo spíš takzvaný kontrakt s niekým, kde napíšeš podmienky, ktoré musíš splniť a keď to nedodržíš, budeš mu musieť vyplatiť istú sumu peňazí a obaja sa tam podpíšte. Ideálne s niekým, koho nemáš až tak rád. Avšak musíš to myslieť vážne.
Teraz nejaké príklady. Daj tvojmu kamarátovi 100 € a povedz, že sú jeho, keď sa nedostavíš do fitcentra 3x do týždňa najbližšie 3 mesiace alebo pol rok. Dôkaz bude dátum a čas vyhotovenia tvojho selfie vo fitcentre. Ak to nebudeš mať 3x do týždňa, prídeš o 100 €. Ak je 100 € málo, pridaj.
Alebo daj tvojej žene do obálky celé 3 svoje výplaty a povedz jej, že ich môže minúť na čo len chce, ak si najbližší pol rok ešte raz zapáliš cigaretu (ona to zistí z tvojho dychu), alebo keď si dáš alkohol.
Avšak nemusí to byť len o peniazoch. Daj povolenie tvojmu najlepšiemu kamarátovi zverejniť na Facebooku niečo, za čo sa veľmi hanbíš a ani za svet nechceš, aby sa to ľudia dozvedeli. Samozrejme, len za podmienky, že porušíš svoje predsavzatie. Alebo mu daj povolenie poslať e-mail konkrétnym osobám o niečom, čo by vedieť nemali, napr. tvojím rodičom, že si skúšal drogy alebo tvojmu kolegovi, že ho neznášaš.
Všetky kontrakty si napíš na papier s podrobnými podmienkami o tom, čo sa zaväzuješ robiť/nerobiť a trestom za nesplnenie. Následne to obaja podpíšte. Bude to právoplatné a potvrdené.
Je to úplne geniálny nápad, ako využiť prirodzený sklon vyhýbať sa bolesti vo svoj prospech.
Pár slov na záver
Ak si dočítal tento článok až sem, tak to ti gratulujem. Veľa ľudí by nemalo dostatok vôle. Článok je dlhý a nabitý informáciami, ktoré si nemusel pochopiť správne na prvýkrát a preto ti odporúčam, aby si ho prečítal minimálne ešte raz a porozmýšľal, ako to môžeš využiť vo svojom živote. Určite ti pomôže si spraviť aj poznámky.
Taktiež tento článok zhrniem do pár viet, pretože to pomáha lepšie pochopiť podstatu. Bavili sme sa o tom, že navodiť zmenu v živote je náročné, pretože tvoj vlastný mozog to často sabotuje. Činnosti, ktoré ti majú priniesť lepší život v budúcnosti sú často spájané s bolesťou a neprinášajú okamžitú odmenu. To je presne v protiklade s tým, ako funguje náš mozog. On preferuje okamžitú odmenu a snaží sa vyhýbať bolesti.
Aby sme mohli tento problém riešiť, nestačí to riešiť na úrovni výsledkov, ale na úrovni systému. Preto som ti následne predstavil dva efektívne systémy, ktoré môžeš použiť, aby si s tým vedel efektívne bojovať. Prvý je budovanie a pretváranie zvykov a druhý sú kontrakty.
Ak poznatky z tohto článku úspešne zahrnieš do svojho života, verím tomu, že zmena príde. Pomaly ale isto.
[chlap_webinar]
Autor článku: Pavol Džama